Rozširovanie kolektívnych zmlúv - fámy vs. realita

Autor: Ján Košč | 11.3.2014 o 8:00 | Karma článku: 2,35 | Prečítané:  426x

Nie, nekladiem si za úlohu obhajovať, alebo kritizovať v súčasnosti platné rozšírovanie vyšších kolektívnych zmlúv, ide mi skôr o niečo iné. Nech je podoba zákona o kolektívnom vyjednávaní akákoľvek, tak sa vždy okolo neho šermuje rôznymi tvrdeniami, ktoré majú málokedy oporu v realite a platnom stave.

Skúsim vypichnúť tie, ktoré zaujali v poslednej dobe mňa:

- "rozširovanie vyšších kolektívnych zmlúv vedie k hospodárskej recesii, veď sa pozrite na Francúzsko a Grécko"

Áno, je pravda, že v týchto krajinách platí rozširovanie kolektívnych zmlúv a ich hospodárstvo nie je v najlepšej kondícii. Ale spájať tieto dva fakty je hrubé zavádzanie, pretože existujú taktiež ďalšie príklady iných európskych krajín, v ktorých rozširovanie vyšších kol. zmlúv platí tiež a hospodársky sa im darí aj napriek kríze nadmieru dobre.

- "rozšírovanie vyšších kol. zmlúv je protiústavne"

S týmto tvrdením sa stretávam v poslednej dobe dosť často, no je možné s pokojom vyhlásiť, že tomu tak nie je, minimálne dovtedy, kým nerozhodne ústavný súd, pretože ten jediný je oprávnený niečo také vyhlásiť. Vyvstáva tiež otázka, či vôbec niekto podal podnet na ústavný súd, ak áno, tak si už musíme len počkať. Ťažko dopredu predvídať rozhodnutie ústavného súdu, pretože základné ľudské práva a slobody sú rovnaké v celej Európe a ani naša ústava nie je v zásadných veciach odlišná od ústavných zákonov iných krajín, kde rozšírovanie kol. zmlúv roky funguje.

- "podnikatelia sa ľahko vyhnú rozšíreniu, keď si založia vlastný zamestnávateľský zväz"

Ak zamestnávateľský zväz spolu s odbormi podpíše kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, niekto z nich požiada o rozšírenie a následne bude táto žiadosť schválená, tak sa táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa stáva platnou nie podľa príslušnosti alebo neprislúšnosti zamestnávateľa k nejakému zamestnávateľskému zväzu, ale podľa príslušného SK-NACE. Takže nejaké dodatočné zakladanie zamestnávateľských zväzov určite nepomôže.

Samozrejme, podnikatelia si môžu kedykoľvek založiť akýkoľvek zamestnávateľský zväz a  je aj relatívne jednoduché zmeniť svoje zaradenie v registri SK-NACE. Len si neviem celkom dobre predstaviť ako si napríklad zmení svoj SK-NACE nedávno v médiach spomínaný podnik Železiarne Podbrezová. Druhým problémom je, že väčšina ekonomických činnosti podľa SK-NACE je pokrytá nejakými vyššími kol. zmluvami. A ak si doteraz nikde neaktívny zamestnávatelia založia ďalší zväz tak sa samozrejme nevyhnú kolektívnemu vyjednávaniu vyššieho stupňa na nasledujúce obdobie.

- "rozšírovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na podniky v ktorých nie sú odbory je diktát odborárov" a "podnikatelia nemajú možnosť ovplyvniť obsah kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa"

Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa podpisujú vždy dve strany, zamestnávatelia a odbory, podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní sú zúčastnené strany povinné kolektívne vyjednávať, ale neexistuje žiadna povinnosť kolektívnu zmluvu podpísať. Takže ide o slobodnú vôlu dvoch strán s absolútne rozdielnymi záujmami.

Zamestnávatelia ktorí nie sú členmi zamestnávateľských zväzov logicky nemôžu priamo ovplyvňovať kolektívne vyjednávanie (mnohí tak robia nepriamo), no žiaden zákon im nebráni sa členom zamestnávateľského zväzu stať a vyjednávanie ovplyvňovať.

Zamestnávateľské zväzy nie sú od reality odtrhnuté spoločenstvá, veľmi dobre poznajú problematiku a podnikajú v rovnakom hospodárskom prostredí ako nečlenovia zamestnávateľských zväzov - takže s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by nepodpísali takú kolektívnu zmluvu, ktorá by mohla položiť svojich členov alebo i nečlenov.

Mimochodom, o rozšírenie kolektívných zmlúv vyššieho stupňa môžu požiadať buď odborári, alebo zamestávatelia, prípadne aj spolu. To, že s takýmto postupom môžu súhlasiť aj zamestnávatelia si prečítajte TU. A čo je najdôležitejšie, rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa nie je a ani nemôže byť diktátom odborov, pretože tie o tom nerozhodujú - rozhoduje ministerstvo po posúdení v príslušnej komisii zloženej z odborníkov z oboch strán.

- "rozšírenie kolektívnych zmlúv sa týka všetkých podnikov v danom odvetví"

Tiež to nie je tak celkom pravda. O tom, že taký podnik musí mať viac ako 20 zamestnancov sa ešte zvykne hovoriť, ale iné výnimky sa už spominajú menej. Ale to najdôležitejšie sa už nespomína vôbec. Prípadné rozšírenie na konkrétny podnik je možné až po tom ako rozhodne ministrestvo o rozširovaní a to isté ministerstvo musí rozhodnúť podľa koľkomiestneho čísla SK-NACE sa bude rozširovanie uplatňovať. Čím kratšie číslo, tým väčší záber. Z toho vyplýva, že rozširovanie sa môže, no i nemusí týkať všetkých podnikov v danom odvetví.

- "na základe rošírenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na firmy s nízkymi platmi môže dôjsť k značnému nárastu výdavkov na mzdy a k neefiktivite podnikania takýchto firiem"

Takéto tvrdenie tiež pramení z neznalosti toho, čo a akou formou vyššie kolektívne zmluvy riešia. Ak ide o zvyšovanie platov, tak sa maloktoré kolektívne zmluvy vyššieho stupňa prehupnú cez výšku inflácie, vo väčšine zamestnanci síce dostanú vyšší plat, ale za tieto peniaze si nekúpia viac ako minulý rok, takže k rastu reálnej mzdy neprichádza. A samozrejme, nárast je v takom prípade iný u zamestnanca ktorý má minimálnu mzdu a iný u zamestnanca s tisíceurovým platom.

- "prečo by zmestnávateľ mal akceptovať podmienky s ktorými nesúhlasil a na ktorých sa nedohodol?"

Rovnako sa môžeme opýtať, prečo platíme dane, keď sa nás nikto napýtal na náš súhlas? Prečo zamestnanci, ktorí v živote neboli nezamestnaní musia platiť odvody na poistenie v nezamestnanosti, prečo, prečo, prečo... Možno by stačilo, ak by sme všetci viac rešpektovali naše zákony, keď sa všetci sťažujeme na tú nevymožiteľnosť práva. Áno, rešpektujem právo každého nesúhlasiť a protestovať, ale v prvom rade by sme všetci mali najprv rešpektovať momentálne daný právny stav.

 

Len tak naokraj, už viackrát v minulosti sa stalo, že v niektorých odvetviach neboli vyššie kolektívne zmluvy podpísané aj niekoľko rokov, takže sa ľahko môže stať, že ani v budúcnosti nebude čo rozširovať.

Takže čo napísať na záver? Ešte raz zopakujem, nechcem tu teraz argumentovať za, alebo proti rozširovaniu kolektívných zmlúv vyššieho stupňa. Problémom je, že namiesto naozajstnej diskusie a argumentácie o tomto probléme sa mnohokrát používajú také nástroje ako zavádzanie a klamstvo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?