Priemerna mzda - fámy vs. realita

Autor: Ján Košč | 10.6.2014 o 8:31 | Karma článku: 6,77 | Prečítané:  2160x

Pri mnohých príležitostiach sa používa ako argument výška priemernej mzdy. Mnohokrát takéto číslo dokáže vzbudiť aj závisť a iné negatívne emócie. Množstvo zamestnancov s týmto číslom polemizuje, nakoľko „oni toľko peňazí predsa nezarábajú“.

Výška priemernej mzdy je v podstate jednoduchý matematický výpočet s ktorým je doslova nemožné polemizovať, takže výška priemernej mzdy naozaj ukazuje realitu.  Tak v čom je vlastne problém? Prečo tieto čísla, či už ide o celoslovenský priemer, alebo podnikové priemery, vzbudzujú nedôveru? Osobne vidím problém vo viacerých rovinách.

1. Priemerná mzda je priemerná hrubá mzda

Priemerná mzda sa vždy a všade uvádza v hrubom, teda ešte pred tým ako sú stiahnuté odvody a dane. Výška odvodov a daní sa určuje podľa výšky hrubej mzdy a podľa daňového základu po odpočítaní odpočítateľnej položky. Tento výpočet je relatívne zložitý, ale na internete je možné nájsť odvodovo-daňové kalkulačky, ktoré vám s týmto výpočtom pomôžu. Stáva sa, že niektorí zamestnanci sú presvedčený o tom, že ich zárobky nedosahujú priemernú mzdu, nakoľko na účet im príde suma nižšia ako je uvádzaná výška priemernej mzdy, nakoniec zistia, že v hrubom tento priemer dokonca prekračujú. Mnohí dokonca nevedia, že do priemernej mzdy sa započítavajú aj nepravidelné odmeny, 13. a 14. plat a aj príjmy zo sociálneho fondu.

Neverte priemeru - medián je lepšíNeverte priemeru - medián je lepší (hlavnespravy.sk)

2. Metodika výpočtu a (ne)zarátavanie manažmentu

 Pri uvádzaní podnikových priemerných miezd veľmi záleží na tom, aká metodika sa pri výpočte použije.

Ukážeme si príklad č. 1:

platová triedafunkciapriemerná mzda
13konateľ20000
12riaditeľ10000
11obchodník2500
10technik2000
9vedúci2500
8majster1600
7účtovníčka1200
6sekretárka1000
5vodič800
4predák700
3robotník550
2pomocný robotník420
1upratovačka352

Vo firme máme 13 platových tried. Ak spočítame jednotlivé mesačné mzdy a vydelíme ich počtom platových tried, tak sme sa dopracovali k jednoduchému aritmetickému priemeru. Hodnota takto vypočítanej priemernej mzdy je dosť vysoká, v tomto prípade vo výške 3 355,54 €. Samozrejme, aj tu ho môžeme upraviť tým, že do priemeru nebudeme počítať vrcholový manažment, čiže riaditeľa a konateľa. V takom prípade priemerná mzda klesne na ešte stále slušných 1 238,36 €. Ak ale z výpočtu vylúčime všetky nerobotnícke pozície, tak nám tento priemer klesne ešte viac. Dostaneme sa k číslu 564,40 €.

Ale ani tento výpočet nie je celkom spravodlivý, nakoľko neberie do úvahy počty zamestnancov v jednotlivých profesiách. Preto poďme na výpočet č. 2:

funkciapočetpriemerná mzdanásobok
konateľ12000020000
riaditeľ11000010000
obchodník325007500
technik6200012000
vedúci225005000
majster116001600
účtovníčka112001200
sekretárka110001000
vodič1800800
predák47002800
robotník2055011000
pomocný robotník104204200
upratovačka1352352
 

V tomto prípade najprv vynásobíme mesačné mzdy v jednotlivých profesiách počtom zamestnancov v daných profesiách a následne vydelíme celkovým počtom zamestnancov. Tu už dostaneme o dosť nižšiu sumu. Za celý podnik, vrátane vrcholového manažmentu je to suma 1 489,46 . Ak odpočítame riaditeľa a konateľa, tak spadneme na 949,04 €a pri výpočte len z robotníckych profesií sa dostaneme na 532 €.

Ako vidíte, zmenou metodiky výpočtu sa vieme pri tej istej realite dostať k diametrálne odlišným výsledkom, pritom všetky tieto výpočty sú v zásade správne. Rovnako dôležité je, či sú do výpočtu zahrnuté manažérske pozície. Väčšina zamestnávateľov síce nezapočítava vrcholový manažment, ale stredný a nižší manažment vo výpočtoch zväčša zahrnutý je. Máloktorá firma uvádza výpočty pre robotnícke, technicko hospodárske a manažérske pozície zvlášť. Ak chceme akýmkoľvek spôsobom posudzovať v médiách uvádzanú priemernú mzdu, musíme poznať postup, akým sa k nemu dospelo, čo zväčša nie je možné.

3. Nadčasové pokrivenie reality

Do priemeru je započitávaná aj mzda za nadčasy, ktorá je v mnohých podnikoch na veľmi vysokej úrovni. Na jednej strane môže vzbudzovať závisť fakt, že zamestnanci nejakej slovenskej firmy zarábajú mzdy v priemere niekde nad tisíc eur, čo je značne nad celoslovenský priemer. No na druhej strane sa málokto dozvie, že tomu tak je práve kvôli vysokej miere nadčasovej práce. Ak by títo zamestnanci neťahali nadčasy, mnohokrát doslova "šialené",  tak by ich priemerná mzda bola výrazne nižšia.

4. Štatistika

Je jedno, či ide o podnikové, alebo o celoslovenské priemery, ktoré sa uvádzajú v médiách. Je potrebné pamätať, že viac ako 60% zamestnancov svojim hrubým príjmom nedosahuje na výšku uvádzanej priemernej mzdy.

Záver?

Ak nabudúce budete čítať, alebo počúvať o tom, aká je vysoká priemerná mzda napr. v bratislavskom Volkswagene, alebo košickom U. S. Steele, tak si spomeňte na týchto pár riadkov a uvedomte si, že ak neviete z akých dát a akým spôsobom je uvádzaný priemer vypočítavaný, tak nejaká závisť nie je absolútne na mieste. Treba si uvedomiť, že výška priemernej mzdy len naznačuje nejaký stav, no nemôžeme ju brať ako realitu ukazujúcu skutočnosť, aj keď, paradoxne, to realita vlastne je...

PS: dúfam, že som vo výpočtoch neurobil nejakú chybu, v tomto prípade nie sú až tak dôležité presné čísla, ako skôr pochopenie toho, ako čítať sumy uvádzané firmami a štatistikmi. Každá štatistika je taká presná, ako údaje do nej vložené. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?