Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov na Slovensku

Autor: Ján Košč | 21.11.2014 o 7:38 | Karma článku: 12,64 | Prečítané:  13131x

S témou nedostatku kvalifikovaných zamestnancov na Slovensku sa v poslednej dobe stretávame čím ďalej, tým častejšie. V tejto súvislosti sa skoro výlučne spomína zlý stav školstva na Slovensku a potreba jeho reformy. S týmto sa dá súhlasiť, lenže nie je to ani len zďaleka celá pravda. Iné okolnosti nedostatku kvalifikovaných ľudí na našom pracovnom trhu sa akosi potichu obchádzajú a ignorujú.

Skúsme si prejsť aj iné okolnosti, ktoré vplývajú na to, že firmy len ťažko hľadajú kvalifikovaných ľudí.

1. Psychologické vplyvy:
- za komunizmu boli robotníci a učni idealizovaní natoľko, až sa to otočilo proti týmto "profesiám", dnešní mladí ľudia považujú manuálnu prácu (remeslá) za podradné a považujú mnohokrát takúto prácu za hanbu, každý by chcel byť manažérom, alebo úradníkom a pod pojmom práca si zväčša predstavujú sedenie v kancelárii, prípadne jazdenie služobným autom;
- obrovské množstvo mladých ľudí sa hlási na gymnázia, hoci po získaní maturity nechcú pokračovať v štúdiu na vysokej škole a tak nám pribúda absolventov s maturitou, ktorí ale nič konkrétne nevedia robiť a ich uplatnenie na trhu práce je možné až po ďalšom zaškolení u zamestnávateľa;
- odborné školy hlásia nedostatok študentov a pomaly mnohé zanikajú, pritom práve absolventov týchto škôl je na trhu nedostatok.

2. Podniky nepodporujú školy:
- spolupráca firiem (zamestnávateľov) a škôl po roku 1989 bola doslova zdecimovaná, samozrejme, že to malo viacero aj objektívnych dôvodov (krachli mnohé bývalé štátne firmy, družstvá, atď), ale bola to obrovská chyba;
- zahraniční investori a novovzniknuté firmy nepociťovali potrebu spolupracovať pri výchove budúcich absolventov, nakoľko v minulosti nebol problém zohnať kvalifikovaných ľudí, prípadne existovala možnosť rekvalifikácie pracovníkov z eurofondov, takéto správanie bolo z hľadiska budúcnosti hazardom, na ktorý dnes zamestnávatelia doplácajú;
- po roku 1989 sme získali dojem, že spolupráca zamestnávateľov a škôl je prežitkom z dôb socializmu a akosi sme sa zabudli pozrieť do západnej Európy, napríklad do Nemecka a Rakúska, kde spolupráca zamestnávateľov so školami doslova kvitne a tam nemajú takéto problémy s nedostatkom kvalifikovaných ľudí.

3. Platy:
- ďalším problémom je fakt, že mnohí zamestnávatelia ponúkajú aj kvalifikovaným ľuďom smiešne nízke platy, pričom tento prístup zdôvodňujú vysokou nezamestnanosťou na Slovensku a tým, že na miesto čakajú desiatky ľudí, pričom tvrdia, že hlavne mladí ľudia si pýtajú priveľa;
- tento prístup doslova vyháňa z nášho pracovného trhu kvalifikovaných ľudí (hlavne mladých ), ktorí radšej idú robiť do zahraničia na posty, na ktoré síce netreba skoro žiadnu kvalifikáciu, ale sú podstatne lepšie platené;
- týmto prístupom mnohí domáci zamestnávatelia doslova likvidujú aj tie malé pozostatky kvalifikovanej pracovnej sily, ktoré tu ešte máme.

Odporúčam preštudovať TÚTO PREZENTÁCIU
a
niektoré moje predchádzajúce blogy:
Slovensko - najneflexibilnejší pracovný trh
Na Slovensku pracujeme málo!
Rigidné pracovné právo - fámy vs. fakty
Minimálna mzda bráni zamestnávaniu nízkokvalifikovaných
Zlý zákonník práce - fámy vs. realita

Ale aby som len neteoretizoval, uvediem jeden konkrétny príklad.

V roku 2013 ukončil jeden 19 ročný absolvent, nazvime ho Maroš, maturitou štúdium na strednej odbornej škole v odbore operátor CNC strojov. Už pred ukončením školy oňho a jeho  spolužiakov prejavili záujem dve firmy a tak sa ani nie o týždeň po maturite vybral na pohovory k obom zamestnávateľom, keďže chcel ostať doma na Slovensku a nie ako väčšina jeho spolužiakov, ktorí hneď išli do zahraničia. V oboch prípadoch sa ho pýtali na jeho predstavu o plate, nakoľko bol poučený svojimi rodičmi a známymi, tak povedal, že počas skúšobnej doby je ochotný pracovať za minimálnu mzdu, ak sa osvedčí, tak po skúšobnej dobe by chcel aspoň 500 eúr a po roku aspoň 800 eúr.

Jeden z týchto zamestnávateľov sa mu viac neozval a druhý mu na druhom pohovore prostredníctvom HR manažéra sľúbil, že po skúšobnej dobe mu dajú aj viac ako 500 eúr a o tých 800 eurách sa porozprávajú až na to príde čas. Tak náš Maroš podpísal zmluvu na dobú určitú, v ktorej bola uvedená minimálna mzda.

Prvé tri mesiace odpracoval bez problémov, veľmi rýchlo sa zapracoval a už v priebehu prvého mesiaca dosahoval výkony i kvalitatívne ukazovatele na rovnakej úrovni ako jeho starší kolegovia. V poslednom mesiaci skúšobnej doby dokázal prekonať produkciu svojich kolegov a mal menej nezhodnej výroby, za čo ho chválil jeho majster, no nerozumel prečo sa z neho smejú jeho kolegovia...

Keďže skúšobná doba pominula, tak sa tešil, že od štvrtého mesiaca bude mať vyšší plat, pričom mu ponúkli privyrobiť si aj nadčasmi, čo s radosťou využil. Keď dostal konečne tú vytúženú štvrtú výplatu najprv sa potešil, že výplata v hrubom bola niečo málo cez 550 eúr, ale aké bolo jeho prekvapenie, keď si to prepočítal. Viac ako minimálnu mzdu dostal len vďaka tomu, že naťahal za mesiac kopu nadčasov...

Jeho cesta viedla hneď za HR manažérom, ktorého sa opýtal, kedy mu bude zvýšený plat, tak ako mu bolo prisľúbené na pohovore. Odpoveď bola naozaj nádherná. Pán manažér mu vysvetlil, že on mu nesľúbil, že mu po troch mesiacoch zvýšia základný plat, ale že po troch mesiacoch môže zarobiť aj viac ako 500 eúr, ak bude robiť nadčasy a že on sám podpísal pracovnú zmluvu na rok s tým, že jeho základná mzda bude minimálka!

Síce ním táto cynická odpoveď riadne otriasla, ale hneď sa opýtal, nakoľko má brať vážne sľub, že po roku sa bude môcť porozprávať o základnom plate vo výške 800 eúr, na čo mu HR manažér povedal, že ak bude dosahovať také výsledky v produkcii a kvalite ako teraz, tak je to veľmi reálne.

Síce nie veľmi spokojný, ale pekne sa vrátil na dielňu a pokračoval vo svojej práci. Kolegom sa pochválil aký sľub dostal od HR manažéra, tí ho síce vysmiali a pokúšali sa mu vysvetliť realitu, ktorá spočívala v tom, že nikto z nich nemá ani zďaleka taký základ a robia vo firme už nejaký ten rok. No Maroš veril, že mu závidia, nakoľko ich prekonal v produkcii a produktivite. Tento svoj výkon si držal aj nasledujúcich deväť mesiacov.

V poslednom mesiaci, keď mu končila jeho ročná zmluva išiel znova za HR manažérom, ktorý ho pochválil, za jeho výkony bez výkyvov a sľúbil mu že o týždeň môže prísť podpísať zmluvu na dobu neurčitú a že určite bude spokojný aj so základnou mzdou.

Týždeň prešiel ako voda a Maroš sa celý natešený vybral za HR manažérom, ktorý mu s úsmevom od ucha k uchu predložil na podpis novú zmluvu. Namiesto minimálnej mzdy tam trónila horibilná základná mzda vo výške 580 eúr...

Maroš už nemal síl na to aby nejako protestoval, postavil sa a z kancelárie HR manažéra bez slova odišiel. Jeho ročná zmluva končila na druhý deň, tak ešte do práce prišiel a rozhodol sa zavolať z kancelárie majstra priamo riaditeľovi, ktorému vysvetlil o čo ide a požiadal ho, aby sa na to pozrel. Tesne pred koncom zmeny Marošovi zavolal na dielňu HR manažér, ktorý ho začal prehovárať, aby zmluvu podpísal, že oni oňho stoja, že je najlepší zamestnanec a predsa keď odpracuje dostatok nadčasov, tak v hrubom bude mať určite viac ako 800 eúr. Maroš stratil nervy, HR manažérovi vysvetlil, že nemá záujem sa nechať ťahať za nos a ak oňho majú naozaj taký veľký záujem, nech mu pripravia zmluvu so základným platom 800 eúr, inak sa nemajú o čom baviť.

Asi viete, ako tento prípad nakoniec dopadol. Marošovi sa už nikto od jeho bývalého zamestnávateľa neozval a Maroš po mesiaci strávenom doma intenzívnym hľadaním novej práce nakoniec skončil ako čašník v Taliansku, kde mesačne odrobí menej hodín ako robil doma na poste kvalifikovaného zamestnanca a pritom zarobí 1 600 eúr v čistom, pričom mu zamestnávateľ poskytuje ubytovanie zdarma a jedno teple jedlo denne na účet podniku.

PS: keď som s ním pred dvoma dňami telefonoval, tak spomínal, že jeden z hostí hotela v ktorom pracuje sa s ní dal náhodne do reči a keď počul, že je vyučený a skúsený CNC operátor, tak mu ponúkol prácu v tejto profesii vo Švajčiarsku s nástupným platom 5 000 švajčiarských frankov. Má isť na budúci týždeň na pohovor a preskúšanie do Lugána. Som zvedavý, či sa mu podarí toto miesto získať a držím mu palce...

A rovnako držím palce aj Slovensku dúfajúc, že zamestnávatelia konečne pochopia aj súvislosť medzi podpriemernými mzdami, nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov prihlásených do konkurzov a vplyve týchto ukazovateľov na produktivitu a kvalitu práce.

PS2: nehádžem všetkých zamestnávateľov do jedného vreca, nájdu sa aj takí, čo toto už dávno pochopili, ale zatiaľ je ešte stále dosť takých, ktorým argument o plných úradoch práce prehlušuje volanie zdravého rozumu a svedomia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?