Chudoba, pracujúca chudoba a mzdy

Autor: Ján Košč | 5.12.2014 o 7:13 | (upravené 18.12.2014 o 18:07) Karma článku: 10,47 | Prečítané:  3553x

Na otázky ohľadom chudoby a pracujúcej chudoby, aj v zmysle, čo vlastne tieto pojmy znamenajú a kde sú ich hranice a ako chudobu na Slovensku čo najviac minimalizovať sa pokúsila nájsť odpovede akademická konferencia Slovenskej siete proti chudobe a nadácie Friedrich Eberet Stiftung, ktorá sa konala v piatok 21. 11. 2014 v Košiciach. Na tejto konferencii som sa zúčastnil a keďže z môjho pohľadu priniesla nielen zaujímavé informácie, ale nastolila aj ďalšie dôležité otázky vhodné na verejnú diskusiu, rozhodol som sa s nimi podeliť...

Konferenciu otvoril Mgr. Peter Seman zo Slovenskej siete proti chudobe, ktorý na úvod zhrnul niekoľko východísk. Na jednej strane nám na Slovensku rastie HDP, priemerná i reálna mzda, no na druhej strane sú pocity ľudí mnohokrát opačné a veľa sa hovorí o chudobe, dokonca aj o pracujúcej chudobe.

Ďalej  Mgr. Peter Seman spomenul dokument Európa 2020 venujúci sa v jednej svojej oblasti práve boju proti chudobe v EÚ a Európskou úniou vyhlásený rok 2015 za rok rozvoja. Tieto okolnosti dávajú rámec nielen na riešenie chudoby ako takej, ale hlavne na otvorenie verejnej diskusie o tom, kde sú jej hranice, nakoľko naša spoločnosť dokáže akceptovať chudobu a čo s tým mienime robiť.

Mikro a makroekonomické súvislosti chudoby pracujúcich na Slovensku

Po tomto krátkom úvode dostal slovo doc. Ing. Tomáš Želinský, PhD. (Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta). Docent Želinský vo svojej prednáške priblížil mikro a makroekonomické súvislosti chudoby pracujúcich na Slovensku. Okrem makroekonomických ukazovateľov, ako rast HDP, podiel platov/ziskov na HDP a iných, sa docent Želinský v prednáške pokúsil vysvetliť aj problém ako merať také pojmy ako sú blahobyt, chudoba a hranica chudoby.

Najčastejšie sa v tomto prípade používajú dva prístupy. Buď sa hodnotia ľudia sami, nakoľko sa cítia chudobný, alebo žijúci v blahobyte, alebo sa porovnáva život skúmanej osoby s bežnou praxou v spoločnosti. Tento prístup ale spôsobuje značné metodologické problémy.  Ďalším problémom je, čo skúmať? Príjem, alebo spotrebu? Zadlžovanie síce pomáha spotrebe a ekonomike, ale z hľadiska budúcnosti so sebou prináša riziká následnej chudoby.

Docent Želinský poukázal na isté disproporcie vo vývoji našej ekonomiky, kde napríklad od roku 2001 do roku 2011 narástlo naše HDP trojnásobne, produktivita práce na Slovensku tiež stúpa, no podiel platov na HDP neustále klesá a rovnako klesajú aj disponibilne príjmy rodín. Tento stav označil ako jeden zo znakov, že niečo nie je v poriadku. Rovnako poukázal aj na fakt, že naša ekonomika sa orientuje výlučne na export a zabúda sa aj na domácu spotrebu, ktorá je dôležitou súčasťou každej zdravej ekonomiky, pričom aj tento fakt je zodpovedný za vysokú nezamestnanosť.

Ako zaujímavosť spomenul, že hoci jedna zo základných poučiek hovorí: „Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí.“, tak v praxi sa úroveň ekonomiky neposudzuje na základe úrovne uspokojenia potrieb ľudí.

Tieto hore uvedené problémy a spravodlivé prerozdelenie príjmov z titulu vlastníctva a využívania výrobných faktorov, by mal trh sám vyriešiť, čo docent Želinský okomentoval ako chiméru, nakoľko je trh tak deformovaný, že to sám nedokáže.

Vo svojej prednáške sa venoval aj strednej triede, pričom povedal, že na Slovensku sa nemá šancu do tejto kategórie zaradiť 60% obyvateľov.

Za ďalší veľký problém označil korupciu, pričom zaujal aj údajom, podľa ktorého korupcia v EÚ zhltne ročne 120 miliárd eúr (rozpočet EÚ je 140 miliárd eúr), pričom pripomenul, že ak by sa čo i len percento tejto sumy dostalo na Slovensko, tak by to bol riadny balík peňazí.

Adekvátnosť odmeňovania zamestnancov

Ďalším hosťom konferencie bol PhDr. Jozef Balica (OZ KOVO, Sieť proti chudobe), ktorý skonštatoval, že jeho predrečník ho už s niektorými údajmi predbehol, no o to bude mať väčší priestor.

Svoju prednášku začal údajmi, ktoré sa týkajú možnosti zamestnancov ovplyvniť výšku svojho platu. Podľa Balicu len 2% zamestnancov si dokážu sami so zamestnávateľom vyjednať adekvátny plat (podľa nedávneho poľského výskumu viac ako 60% zamestnancov nikdy nenájde odvahu požiadať zamestnávateľa o zvýšenie mzdy, pozn. autora). V tomto ohľade spomenul Balica odbory, ako jedinú možnosť drvivej väčšiny zamestnancov ako vplývať na výšku svojich miezd.

V ďalšej časti svojej prednášky sa venoval rôznym údajom, ako výška miezd, produktivita, inflácia/deflácia, atď. Spomenul, že aj napriek tomu, že nám neustále stúpa priemerná mzda, tak celkový príjem domácnosti išiel opačným smerom. Aj napriek rastu produktivity práce, pričom sme predbehli napríklad aj Čechov a Poliakov, tak naše platy rastú spolu s litovskými najpomalšie v EÚ od roku 1989.

Podľa pred časom OZ KOVO zorganizovaného výskumu je pre hypotékou nezaťaženú štvorčlennú rodinu potrebný minimálny príjem vo výške nad 1550 eúr (ak je aspoň jedno dieťa vysokoškolák + 200), aby táto rodina dokázala síce skromne, ale normálne žiť. Pričom túto hranicu na Slovensku prekračuje len minimum rodín s oboma pracujúcimi rodičmi.

Dopodrobna rozobral aj štatistiku cien, nakoľko aj napriek tomu, že nám za posledné obdobie štatisticky ceny stagnujú/klesajú, tak to ľudia nepociťujú. Vysvetlil, že v jednotlivých položkách štatistiky je zahrnuté množstvo tovarov, ktoré ľudia kupujú málokedy, alebo výnimočne a tieto štatistiku do značnej miery deformujú. Napríklad podľa štatistického úradu máme pokles cien v sektore dopravy. Podľa Balicu sú v tomto započítané len dve položky s poklesom cien, prvá sú ceny starších modelov aut a druhá cena leteniek (-20%), ktoré spôsobili štatistický pokles cien, hoci ostatné položky v tomto sektore reálne rástli. A takýmto spôsobom okomentoval aj sektor "Bývanie" a ďalšie. Podľa Balicu, by sa mal v tomto prípade brať do úvahy zúžený spotrebný kôš (to čo kupujeme najčastejšie) a tieto štatistiky očistiť od takých položiek, ako sú tie spomínané letenky v doprave.

Taktiež spomenul, že je každoročným problémom vyjednať na podnikových úrovniach zvýšenie miezd aspoň o výšku inflácie a keď to od zamestnávateľov žiadajú, tak sú odbory mnohokrát označované za boľševícke, prípadne sú obviňované z toho, že chcú firmu zruinovať. Tu uviedol ako perličku príklad z Belgicka, kde kráľ každoročne svojim výnosom dvihne platy v celej krajine o výšku inflácie a ďalšie dvíhanie platov prebieha tak ako u nás, cez pracovné, alebo kolektívne zmluvy (no, asi je aj belgická kráľovská rodina spolkom boľševikov, pozn, autor).

Vo svojej prednáške sa tiež venoval aj inštitútu minimálnej mzdy. Svoje presvedčenie o tom, že zachovanie a dvíhanie minimálnej mzdy je dôležité, podporil aj viacerými argumentami. Povedal, že aj napriek tomu, že sa zamestnávatelia vždy vyhrážajú pri dvíhaní minimálnej mzdy prepúšťaním, tak k tomu ešte nikdy nedošlo a aj napriek rastu min. mzdy došlo už viackrát v minulosti k nárastu zamestnanosti. Následne spomenul prípad krajiny, ktorá pred časom minimálnu mzdu zrušila, práve preto, aby podporila rast zamestnanosti, ale reakcia bola presne opačná. Došlo k negatívnym následkom a minimálnu mzdu po dvoch rokoch experimentu znova zaviedli.

V Austrálii je minimálna mzda najvyššia na svete, v prepočte na americké doláre to je 17,39 na hodinu, pričom je to 49.4% z HDP per capita a cca. 44% z priemernej mzdy. Nový Zéland: 11,59 am. dolára, 57.2% HDP per capita a cca. 51% z priemernej mzdy. Na Slovensku to bude od 1. januára 2,59 am. dolára na hodinu, čo je 28,4% z HDP per capita a cca. 37% z priemernej mzdy. Podľa teórií, ktoré presadzujú zrušenie minimálnej mzdy na Slovensku, ako uvádzanej zásadnej brzdy ekonomiky a hlavnej prekážky rastu zamestnanosti by sa mali Austrália a Nový Zéland už roky prepadať do hospodárskej recesie a lámať rekordy v nezamestnanosti, aká je však realita v krajinách, ktoré majú aj vysoký podiel domorodého obyvateľstva? Nezamestnanosť - AUS: 6,4%, NZ: 5,6%. (poznámka autor)

Nakoniec spomenul aj aktuálne navýšenie min. mzdy od 1. 1. 2015, pričom poznamenal, že historicky sa konečne čistá min. mzda prehupne cez národnú hranicu chudoby. Paradoxne ale nie preto, že sa natoľko zvýšila min. mzda, ale preto, že klesla národná hranica chudoby. Tá sa znížila práve preto, že klesol medián (stredová mzda - 50% zamestnancov zarába menej ako je medián a hranica chudoby je 60% z mediánu).

Vo svojej prednáške sa venoval aj "boreniu" mýtov. Na Slovensku panuje presvedčenie, že ak by náš štátny rozpočet nedával priveľa peňazí na sociálnu ochr anu (dôchodky  /vš. druhy/, sociálne dávky, atď), tak by sme si žili lepšie, pritom na sociálnu ochranu dávame  jeden z najmenších podielov z HDP v porovnaní s krajinami EÚ i našimi susedmi. Druhý mýtus sa týka sociálnych dávok "neprispôsobivým", že ak by sme ich nedávali, tak by to výrazne pomohlo rozpočtu. Podľa údajov, ktoré Balica "vytiahol" z údajov štatistického úradu na tieto dávky ide mizivé percento zo štátneho rozpočtu, pritom korupcia vytiahne zo štátneho rozpočtu niekoľkodesaťnásobne viac peňazí. 

Svoju prednášku zakončil skonštatovaním, že hoci je individualizmus ľudský a dôležitý, tak v našej spoločnosti je príliš rozšírený a na Slovensku máme príliš veľký deficit vzájomnej solidarity.

Svedomie v pracovnom procese

Ďalším prednášajúcim bol doc. ThDr. Ing. Inocent-Mária V. Szanisló, PhD. (Dominikánsky kláštor Soproň, Maďarsko). Hovoril o svedomí, etike, výhradách svedomia, právach žien, dodržiavaní ľudských práv i chýbajúcich morálnych autoritách.

V prvej časti svojej prednášky sa zameral na vymedzenie pojmu svedomie, ktorý považuje za akéhosi hovorcu prirodzeného zákona. Pokračoval cez pracovno-právnu legislatívu, ktorú z tohto hľadiska máme poriešenú slabo a nakoniec rozprával o pridržiavaní sa svedomia v pracovných vzťahoch, tak na strane zamestnávateľov, ako i zamestnancov.

Na záver prednášky predniesol krátke zhrnutie, ktoré sa pokúsim len parafrázovať: ak by naša spoločnosť dokázala viac dodržiavať ľudské práva, dodržiavala etické a morálne pravidla, tak by bola aj chudoba na Slovensku menšia.

Spravodlivá mzda

O tom, čo si predstavuje pod pojmom spravodlivá mzda sa rozhovoril doc. ThDr. Martin Uháľ, PhD. (Katolícka univerzita v Ružomberku, Teologická fakulta v Košiciach, Katedra sociálnej práce). Aj napriek tomu, že hovoril zrozumiteľne a nahlas, tak žiadna konkrétna suma samozrejme nepadla. Docent Uháľ hovoril o podmienkach, aké musia byť splnené, aby mzda spravodlivá bola.

Okrem toho, že ma za sebou akademické pozadie, tak spomenul, že praktické skúsenosti ohľadom podnikania nadobudol, keď ako kňaz spolupracoval s kresťanskými podnikateľmi a neskôr s NKOS.

Na úvod svojej prednášky vysvetlil, že všetko stojí a padá na základnom ľudskom práve, práve na život, z ktorého vyplývajú ďalšie práva. Právo na prácu, právo vlastniť a následne právo užívať. Pričom samozrejme právo vlastniť nesmie porušovať práva iných.

Základnou podmienkou spravodlivej mzdy je podľa docenta Uháľa zmluvná rovnosť vo forme platnej pracovnej zmluvy, pričom táto musí byť uzavretá na základe rovnosti a za prítomnosti buď odborných poradcov, alebo odborov. Druhou podmienkou je, že nesmie byť pod úrovňou štandardných podmienok.

Následne sa vo svojej prednáške venoval zamestnaneckej lojalite, ktorá je podmienkou rozvoja a budúcnosti firmy i zamestnancov. Lojalita nastáva vtedy, ak zamestnanec vidí svoju budúcnosť spolu s budúcnosťou firmy, pričom tento stav nastáva, ak je splnená podmienka spravodlivej mzdy. Z takto nastavených vzťahov nakoniec profituje zamestnanec i firma.

Mzda musí postačovať na obživu rodinu, musia z nej byť uspokojené aj duchovné potreby rodiny a zo mzdy musí vedieť rodina aj ušetriť. Prečo rodina? Podľa docenta Uháľa na trh práce nevstupuje samotný zamestnanec, ale celá jeho rodina.

Sociálna spravodlivosť sa podľa docenta nedá dosiahnuť, no musíme sa o to aj tak snažiť. Je tomu tak preto, že žiadne objektívne kritéria sociálnej spravodlivosti neexistujú.

Svoju prednášku zakončil citátom z biblie: "beda samotnému".  Tento citát vysvetlil tak, že rovnako ako biblické postavy, ani zamestnanci nič nedosiahnu, ak nebudú držať spolu.

Normatív rodinného rozpočtu

Mgr. Ing. Slavomíra Mareková (Občianske združenie pre trvalo udržateľný rozvoj regiónov Slovenska) sa vo svojej prednáške venovala rozboru toho, čo všetko musí mzda kompenzovať, aby zamestnanec a aj spoločnosť ako taká mohli hovoriť o rozvoji a nie stagnácií.

Vo svojej prednáške rozobrala jednotlivé položky dopodrobna, vrátane ich vplyvu na zamestnanca, respektíve rodinu zamestnanca, pričom tiež zdôraznila, že v rámci týchto položiek je vždy nutné určovanie priorít.

Pani Mareková tiež skonštatovala, že posúdením mzdy zistíme, ako si nás váži náš zamestnávateľ a podľa toho, nakoľko dokážeme zo mzdy uspokojiť  rôzne potreby, natoľko je to určujúce pre dostupnosť dôstojného života v spoločnosti.

Príjmy zo zákona

Ing. Mária Tomášová (Slovenská sieť proti chudobe) sa vo svojej prednáške venovala príjmom zo štátneho rozpočtu. Svoju prednášku venovala sociálnym dávkam, dávkam v hmotnej núdzi, nezamestnaným i veľkému počtu nezamestnaných s vysokoškolským vzdelaním.Okrem toho spomenula paradox, keď pri obrovskej nezamestnanosti máme na slovensku 120 000 pracujúcich dôchodcov.

 

Ako jeden z možných nástrojov znižovania nezamestnanosti, keďže vedecko-technická revolúcia spôsobuje, že časť pracovnej sily sa stáva na trhu nepotrebnou, nakoniec spomenula postupné skracovanie týždennej pracovnej doby. 

 

Diskusia: Za každou prednáškou nasledovala krátka diskusia, ktorá priniesla nielen zaujímavé otázky pre prednášajúcich, ale účastníci konferencie aj sami formulovali rôzne názory z ktorých vyberám tie, na ktorých sa zhodla väčšina účastníkov: 
  1. táto konferencia by mala slúžiť na odštartovanie celospoločenskej diskusie o probléme chudoby a pracujúcej chudoby, ako aj možných riešení nezamestnanosti a chudoby, nakoľko takáto diskusia momentálne na Slovensku trestuhodne absentuje,
  2. je dôležité posilňovať medzi ľuďmi kolegialitu, solidaritu a svojpomoc, pričom je potrebné zdôrazniť, že nadmerný individualizmus a nezáujem o osudy druhých škodia celej spoločnosti,
  3. veľkým problémom pri riešení chudoby je diskriminácia, ktorá aj napriek zákonom v spoločnosti bujnie, pričom diskriminácia v pracovnej oblasti brzdí nielen rozvoj občianskej spoločnosti, ale i ďalší rast ekonomiky,
  4. korupcia je zásadným a najvypukleším problémom Slovenska, pritom táto poškodzuje všetky spoločenské vrstvy a oblasti hospodárstva a tým pádom aj zhoršuje chudobu na slovensku.

 

Viac informácií sa dozviete, ak si pozriete tieto dokumenty a prezentácie: Tieňová správa o chudobe, prezentácia Želinský, prezentácia Balica, prezentácia Szanisló, prezentácia Uháľ (pridané 18. 12. 2014)prezentácia Mareková, prezentácia Tomášová.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?