Odbory sú dôležitá súčasť spoločnosti

Autor: Ján Košč | 20.1.2015 o 8:33 | (upravené 20.1.2015 o 23:25) Karma článku: 4,43 | Prečítané:  1274x

PaedDr. Ľudovít SEBELÉDI je predsedom Nových Školských Odborov, za posledné roky sa aktívne spoločensky angažuje v prospech zlepšenia pomerov v školstve i postavenia učiteľov v spoločnosti. Bol jedným z iniciátorov petície bledomodrej stužky a následne spolu s kolegami založil na svojej škole nezávislú odborovú organizáciu prostredníctvom ktorej sa snaží nielen zlepšovať fungovanie na vlastnej škole, ale Nové Školské Odbory sa venujú aj celoslovenským aktivitám. O Nových Školských odboroch, o odboroch všeobecne, ich zmysle, fungovaní, ako i tom, ako ďalej si máte teraz možnosť prečítať v nasledujúcom rozhovore.

Bolo to logické vyústenie našich snáh

Skúste zhrnúť dôvody a okolnosti vzniku Nových školských odborov (ďalej len NŠO).

Bolo to logické vyústenie snáh okolo petície bledomodrej stužky, ktorú podpísalo cez 50 000 učiteľov a nič sa s ňou neudialo...

Čo bolo predmetom spomínanej petície, kto ju organizoval?

Zvýšenie platov, výrazné, organizoval som ju spolu s kolegami, ktorí sú teraz v NŠO.

Splnili sa vaše očakávania, ktoré ste mali pri zakladaní NŠO?

Celoslovensky nie, ale na našej škole áno. Veci sa dali do poriadku, máme nové vedenie školy, všetko funguje ako má.

Takže ste len čiastočne spokojný, no čo s tým ostatkom, snažíte sa zmeniť veci aj inde ako na vašej škole?

Áno.

Ako?

Nuž príkladom, ako učiteľ. Dá sa to riešiť informovaním obce učiteľskej. Na celospoločenské zmeny to ale nestačí, tam treba zabrať spoločne, organizovane, hlavne osobne, a tak vyzerá, že aj neobmedzene,  až do vyriešenia. Niekoľko cieľov sme vypracovali, ktoré by sme chceli presadiť. Sú na našej stránke prístupné verejnosti a aj na diskusiu. Postupne ich predkladáme, diskutujeme, medializujeme a tešíme sa keď sa niečo podarí.

Očakávali ste vtedy, že do NŠO vstúpi viac učiteľov?

Áno.

Akú víziu máte ohľadom školstva, kde ho vidíte o takých povedzme desať rokov?

Chcel by som sa dožiť aby učiteľ bol v našej spoločnosti vážený a patrične ocenený, aby sa tí najlepší študenti z gymnázií pobili o miesta na dvoch, maximálne troch pedagogických fakultách na Slovensku. Aby bolo z 1500 uchádzačov vybratých tých 400 najlepších, atď.

Pred založením NŠO ste boli aj členom „starých“ školských odborov?

Áno. Tie však nefungovali tak ako majú odbory fungovať, tak sme ich zrušili asi pred 8 rokmi.

Myslíte si, že sa „staré“ školské odbory odvtedy niekam posunuli?

Nie.

Zlomili ste nad nimi palicu definitívne?

Samozrejme nezlomil. Naopak myslím si, že čím silnejšie budú odbory na pracovisku, v štáte, tým lepšie sa pracujúci budú mať. Aj učitelia. Škoda, že to tak mnohí necítia. Neuvedomujú si, že odbory majú silnú oporu a aj ochranu v zákone a že je len na nich samotných ako túto ochranu a oporu uchopia. Ja som ju vo svojom mikroregióne uchopil poriadne, presvedčil som kolegyne a kolegov, založili sme silné odbory a teraz sme spokojní. Je len otázkou času, kedy ľudia pochopia zmysel a silu odborov. A to bez ohľadu na ich názov. Ten nie je až tak dôležitý, kresťanské, nezávislé, staré, nové. Rozhodujúca je vôľa a počet členov.

 

Pripravujeme sa na štrajk, pretože vieme, že príde

 

Máte kontakty aj s inými odborovými združeniami, zväzmi, KOZ, alebo inými spoločenskými organizáciami, prípadne politikmi?

Spolupracujeme najmä s Komorou učiteľov. Dobré myšlienky podporujeme bez ohľadu na politické tričko. Diskusii sme otvorení.

Pýtam sa preto, že malá odborová organizácia ako je NŠO nemá dostatok zdrojov, aby si platila profesionálov (ekonómov, právnikov, atď) a práve bližšia spolupráca s väčšou organizáciou by vám to priniesla, či vy sa na to pozeráte inak?

Profesionálov si okrem právnych služieb neplatíme. Keďže sme neplatení funkcionári , zatiaľ finančne vychádzame, ba dokonca 30% financií odkladáme do štrajkového fondu so špeciálnymi stanovami, ktoré bude možno minúť len v čase ostrého štrajku. Pripravujeme sa naň, pretože vieme, že príde.

Vráťme sa trochu do histórie. Veľký štrajk učiteľov na Slovensku viac-menej stroskotal na tom, že sa ho po dvoch dňoch zúčastňovala už len menšina učiteľov. Kde podľa vás bola chyba?

Škoda, že sa ten potenciál nevyužil lepšie. Podľa mňa bol štrajk zle mediálne odkomunikovaný vyhlasovateľom, šírili sa rôzne dezinformácie – dva dni, tri dni, neobmedzene. Taký potichu štrajk, pri školách. A nemalú vinu majú aj učitelia, ktorí v záujme žiakov, pod tlakom riaditeľov, či v záujme  vlastných výplat odstúpili.

Nebolo chybou aj to, že staré školské odbory nemali peniaze v štrajkových fondoch a nevedeli štrajkujúcim učiteľom aspoň sčasti uhradiť ušli príjem?

To bolo veľkou chybou. A stále je. Predák Lufthansy pri poslednom štrajku vyhlásil, že môžu na plné platy štrajkovať aj niekoľko mesiacov. To sa potom rokuje, že? Ako som už spomínal, NŠO 30% vkladov šporí na špeciálnom účte.

Myslíte si, že by vtedy niečo zmenil štafetový štrajk?

Nie, pomohol by len totálny štrajk a v pravý čas. Napríklad cez maturity.

V jednom rozhovore pre isté nemenované noviny ste sa vyjadrili, že chyba nie je ani tak v tradičnom odborovom zväze, ale v členoch, ktorí sa boja a nie sú schopní obhájiť svoje oprávnené záujmy.

Áno.

Ľudia sa boja o svoje výplaty, to je logické. Prečo si myslíte, že by učitelia mali postupovať inak?

Peniaze sa nestratia, ostali na účte škôl, takže slabá informovanosť v tejto oblasti. Boli vyplatené iným spôsobom, učitelia o nich neprišli, pokiaľ viem. A prečo by mali postupovať inak? Aby dosiahli cieľ.

To znie logicky, prečo sa potom učitelia aj tak boja, alebo nechcú radikálnejšie žiadať zmeny? Z čoho pramenia tie obavy?

Iste viete, že dnes je na trhu prebytok učiteľov a prebytok pedagogických fakúlt. O prácu je všeobecne núdza. A svoju rolu možno sčasti zohráva aj mamičkovský inštinkt učiteliek. Vzhľadom na platy je v školstve veľký nepomer pohlaví.

Spomínali ste možnosť štrajku počas maturít. Nepovažujete to za príliš tvrdé vzhľadom k študentom, ktorí by po úspešnom štrajku stratili ďalší rok čakaním na maturity?

Určite by o rok neprišli, maturity sa dajú posunúť, tak isto termín štrajku. Na druhej strane štrajk vždy niekoho poškodí, ohľady v tejto oblasti sú slabosťou na ktorú doplácame a s ktorou počíta vláda. Verím, že raz sa to zlomí, pretože nie je normálne, ak človek berie väčší ohľad na cudzích, ako na seba a svoje deti, cítim to ako istú deformáciu.

Podľa akýchsi medzinárodne platných, no neoficiálnych pravidiel fungovania odborov je štrajk poslednou možnosťou, ktorú by odbory mali používať s rozumom a opatrne. Ste presvedčený o tom, že učitelia vyčerpali už všetky ostatné možnosti a už vám ostáva len táto jediná možnosť, aby ste dosiahli požadované?

Áno!

 

Výrazne sa do toho zapojila väčšina médií

 

Prednedávnom ste slávili úspech, keď sa vám podarilo presadiť do zákona zrušenie prepúšťania učiteľov cez letné prázdniny. Ako dlho ste sa angažovali za túto zmenu a ako sa to podarilo dosiahnuť, keď NŠO nie sú z celoslovenského hľadiska väčšinovým zástupcom učiteľov na Slovensku? Tlačil na kompetentných aj niekto iný, či len vy?

Kampaň sme spustili cez prázdniny, júl? Výrazne sa do toho zapojila väčšina médií, prvý bol slovenský rozhlas, následne sme predložili návrh ministrovi. Váhou svojich členov potlačil aj OZPSaV („staré školské odbory“, poz. autora) a hotovo. Problém, ktorý kváril učiteľov mnohé roky sa stratil.

Momentálne sa spolu so Slovenskou komorou učiteľov angažujete v kampani proti mobingu a bossingu, povedzte nám o tom viac.

Je to zložitý a vážny problém, kto má záujem dozvedieť sa viac, nech sa pozrie na našu stránku.

Mobing a bossing je na slovenských pracoviskách značne rozšírený, ako sa proti nemu dá efektívne bojovať?

Na našej stránke sme zverejnili zborník z 1. Konferencie o mobbingu a bossingu, kde za dôležitý moment považujeme vypracovanie zákona o mobingu a bossingu. Súhlasíme aj s Komorou učiteľov, ktorá požaduje, aby vznikol úrad ombusmana pre školstvo.

Prejdime na kauzu Oto Žarnay, pokiaľ viem, tak s týmto učiteľom, ktorý prišiel o miesto po tom ako upozornil na korupciu minimálne komunikujete, alebo mu aj nejakým spôsobom pomáhate?

Dostal patričné miesto na 1. Konferencii o bossigu a mobingu, ktorú sme usporiadali, šírime materiály, o ktorých by ľudia mali vedieť, sme v úzkom kontakte, v januári bol Oto na stretnutí predsedníctva v Košiciach ako hosť, a podobne. Pripomínam, že nie je našim členom, napriek tomu.

Niekde som zachytil informáciu o tom, že staré školské odbory mu nijakým spôsobom nepomohli, je to pravda?

Podľa Ota nepomohli, verím mu.

Bol vôbec pán Žarnaj členom odborov?

Bol členom starých odborov.

No, minimálne ako členovi mu mali poskytnúť aspoň právne zastúpenie v prebiehajúcom spore o určenie neplatnosti výpovede. Neviete, platia mu právnika v jeho spore so zamestnávateľom?

Viem, že nie.

Škoda, že na Slovensku nemáme viac takto odvážnych ľudí, ako je pán Žarnaj. Aj napriek tomu, že musel predpokladať reakciu nahlásil podozrenie z plytvania. Myslíte si, že takto odvážnych ľudí bude medzi zamestnancami pribúdať?

Som presvedčený, že áno.

 

Predsudky sú, prácou ich treba vyvrátiť

 

Kade-tade medzi ľuďmi sa zvykne preberať, že v dnešnej situácii by sme už na Slovensku mali dávno štrajkovať ako sa štrajkuje v Belgicku, ale že na Slovensku to nie je možné. Prečo podľa vás to takto ľudia vnímajú.

Slabá osveta, robíme na tom. Skupina, kde informujeme učiteľov už má cez 9500 neanonymných členov a netom sa informácie šíria rýchlo.

Súhlasím, že informovanie je dôležité a využívanie moderných spôsobov komunikácie tomu môže len pomôcť, ale informovať o dianí je jedna vec a dostať ľudí do „ulíc“, aby obhajovali sami svoje práva je druhá.

Áno.

Ako to chcete zmeniť?

Osvetou, ponukou možností, poukazovaním na to ako sa to dá, ostatné je na ľuďoch samotných.

Kdesi som čítal, že vám Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku ponúkol zaradiť sa ako základná organizácia do ich zväzu, odmietli ste, prečo?

Máme inú predstavu o činnosti odborov. My sme ponúkali spoluprácu, podporu ako je bežné na západe. Zaradenie a spolupráca sú dva odlišné postoje.

Tomu rozumiem a ako ste na tom momentálne? Spolupracujete na nejakej úrovni aj so „starými“ školskými odbormi?

Pokiaľ prídu s niečím zaujímavým, ako napríklad ostrý neobmedzený štrajk, za jasné požiadavky, podporíme.

Čo hovoríte na názory, že odborári sú nemakančenkovia, komunisti, bolševici, sú prekážkou rozvoja a spôsobujú nezamestnanosť?

Nesúhlas.

Lenže čo robiť s týmito predsudkami? Ako by ste argumentovali, ak by vám niekto niečo takéto povedal?

Predsudky vznikli, treba prácou dokázať, že sú neoprávnené.

Podľa dosť rozšíreného názoru sú odbory pozostatkom z 19. str. a v dnešnej spoločnosti nemajú opodstatnenie, čo si o tom myslíte?

Podľa mňa  sú dôležité, kvôli kontrole moci, vyváženiu v zamestnanecko-zamestnávateľských vzťahoch a navyše majú pomerne silnú oporu v zákonoch SR.

Odbory na západ od našich hraníc (Rakúsko, Belgicko, Holandsko, Škandinávia, Dánsko, atď), aj napriek mnohým problémom sú spoločensky rešpektované, prečo si myslíte, že u nás toto tvrdenie nie celkom platí?

Rešpekt a úctu si treba vydobyť konkrétnou, dobre odprezentovanou prácou.

Množstvo ľudí vníma odbory ako nejaké iluzórne inštitúcie, ktoré riadia funkcionári, pritom to sú občianske združenia zamestnancov, ktorých úlohou je obhajovať záujmu členov voči zamestnávateľom. Prečo si myslíte, že ak sa rozpráva o odboroch, tak sa debata zväčša stočí na funkcionárov a nerozpráva sa o členoch (zamestnancoch)?

Naše odbory sú iné, bránime svoje zákonné práva.

No, ja vám verím, ale mnohí zamestnanci, alebo laická verejnosť, ktorí apriori nadávajú na odborových bossov asi nezmenia názor len preto, že to poviete. Veď teraz už aj vy ste odborový boss. Ako ich presvedčiť?

Som učiteľ, zamestnanec, nie boss. A ľudia? Ľudia nadávajú a čakajú na bieleho koňa s princom. Že príde a všetko vyrieši. Takto to ale nefunguje, vyriešené bude až keď sa členovia organizovane, osobne a neobmedzene zasadia za svoje. Potom môžu očakávať úspech...

Myslíte, že iné odborové organizácie a zväzy na Slovensku sú viac o funkcionároch a nie o členoch a zamestnancoch?

Ak by boli o členoch, žilo by sa na Slovensku lepšie, ľudia by neživorili. Žiaľ mám taký dojem akoby členovia stále čakali, že to za nich niekto urobí. Viem, že nespraví a zmena príde len ak sa členovia rozhodnú urobiť zmenu.

Predseda Lekárskeho odborového zväzu začal svoj prejav na proteste proti predraženému predaju CT týmito slovami: „Dobrý deň. Som Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia. Aj keď neznášam to slovo odborové..., lebo to celkom nevyjadruje našu podstatu.“ Nezdá sa vám, toto vyjadrenie tak trochu čudné?

Pán Visolajský bol na našom prvom sneme, jeho aktivity sledujeme a učíme sa. Treba však pripomenúť, že postavenie lekárov je v spoločnosti úplne iné ako status učiteľov- teda aspoň spoločnosť to tak vníma.

Skôr mi ide o to, že má problém organizáciu, ktorej je predsedom vnímať ako odborovú, keď LOZ odbormi sú. Byť odborárom a zároveň neznášať termín odbory, to mi hlava neberie. Vy tomu ako rozumiete?

Rozhodujúce sú konkrétne kroky, nie názov. Názov odbory je v spoločnosti vnímaný negatívne, pretože výsledkom práce odborov je postavenie zamestnanca, a to je na Slovensku zlé. Takže ho chápem. Druhá vec je, že p. Visolajský, tak isto členovia LOZ pochopili ochranu, oporu a možnosti odborov v zákonoch SR. A nielen že pochopili ale aj uchopili. Učíme sa od nich.

Ako vnímate v podstate celosvetový problém odborov, ktorý sa volá „čierny pasažieri“? Kolektívna zmluva, ktorú dohodne odborová organizácia platí na všetkých zamestnancov u zamestnávateľa a tak množstvo zamestnancov do odborov nikdy nevstúpi, veď načo platiť členské, keď mám rovnaké podmienky ako odborári?

Toto je veľká deformácia, náprava by pomohla.

 

Minimálnu posunúť najmenej na 700 €

 

Čo si myslíte o často diskutovanom zámere niektorých politikov zrušiť inštitút minimálnej mzdy?

Podľa mňa treba minimálnu mzdu posunúť  najmenej na 700 €, sme v Európe.

Zacitujem Richarda Sulíka: „Zvyšovanie minimálnej mzdy je obľúbená téma socialistov, ľavičiarov a odborárov. Zo štátneho rozpočtu neodíde ani cent, naopak, kvôli odvodom a daniam, ktoré sa na minimálnu mzdu viažu, príjmy dokonca mierne stúpnu. Náklady na vyššiu minimálnu mzdu si totiž v plnej miere podelia dve skupiny, zamestnávatelia a nezamestnaní.“ Čo si o tomto jeho výroku myslíte?

Na odvody a dane ste sa nepýtali, podľa mňa sú zbytočne vysoké, v tom s pánom Sulíkom súhlasím. Na minimálnu mzdu mám ale proste iný názor ako on. Otvárajúce sa nožnice medzi najbohatšími a najchudobnejšími treba postupne zatvárať, nielen na Slovensku, inak sa vraciame k otrokárstvu a to sa nemôže skončiť inak ako zle. K tomu bodu sa ľudstvo blíži.

Odvody a dane sú tiež často diskutovanou témou. Na jednu stranu je logické, že všetci chceme platiť čo najnižšie dane a odvody, no na druhej strane žiadame štát, aby navýšil mnohé rozpočtové kapitoly, od zdravotníctva, cez školstvo, armádu a mnohé ďalšie, čo je istá disproporcia v tomto ohľade. A na druhej strane v Európe úplne v pohode fungujú štáty, ktoré majú vyššie odvodovo-daňové zaťaženie ako my (Rakúsko, Holandsko, Nemecko, Švédsko, viď graf). Ono to asi nebude také jednoduché, že znížme dane a odvody a budeme tu mať raj...

Som proti navyšovaniu armádneho a bezpečnostného rozpočtu, kdesi som čítal, že v Európe vysoko  prekračujeme priemer (o 40%). Potom logicky chýba na školstvo a zdravotníctvo. Necelé 4% HDP na školstvo na Slovensku v porovnaní s Európou, kde je to 6,5% HDP je smutných a veľavravných.

Pri vyšších platoch aj menšie percento daní z platov dodá do štátneho rozpočtu väčšiu sumu, že? Neverím, že naša produktivita práce je niekoľkonásobne menšia ako v štátoch, kde sú platy niekoľkonásobne vyššie. Celospoločenskou úlohou odborov na Slovensku je to zmeniť.

odkazy na blogy NŠO:
sebeledi.blog.sme.sk
janmacek.blog.sme.sk
micenko.blog.sme.sk
NŠO

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?