reklama

Z príjmovej nerovnosti ako príležitosti k zlepšovaniu sa stáva smrteľná pasca

Ekonomická nerovnosť je vecou politického rozhodnutia a inštitucionálneho usporiadania spoločnosti. Povedané ľudskými slovami, máme presne takú mieru nerovnosti, akú dokážeme ako spoločnosť akceptovať. Ak sa nám zdá, že príjmová n

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Myslím, že nebudem klamať, ak poviem, že drvivá väčšina spoločnosti nerobila nič, prípadne ešte nárastu nerovnosti napomáhala – zväčša nečinnosťou a prehnanou dôverou v politické a spoločenské elity. Väčšina našej spoločnosti urobila presne to, pred čím začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia varoval Karel Kryl, ktorý sa už vtedy vyjadril jasne: „politikom nemožno veriť, politikov je potrebné kontrolovať“.

Samozrejme, nedá sa povedať, že by nárast platovej nerovnosti bol len náš, slovenský problém, alebo problém postkomunistických krajín. Nárast nerovnosti je v podstate globálny problém. Na nasledujúcom obrázku je vidno v ktorých krajinách nerovnosť rástla, pričom samozrejme v týchto krajinách príjmová nerovnosť rástla rôznym tempom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Bez akejkoľvek debaty ostáva fakt, že určitá miera platovej nerovnosti je nielen normálna, ale aj žiaduca, nakoľko pri jej neexistencii by sme mali obrovský problém s motiváciou pracovať viac a lepšie – čo sa minimálne v komunizmom postihnutých krajinách ukázalo ako zásadný problém.

Terajším problémom ale je, že teraz tu máme presne opačný fenomén, kedy motiváciu vôbec pracovať, stráca čím ďalej, tým väčší počet ľudí, ktorí sú finančne ohodnocovaní na, alebo pod hranicou chudoby.

Na nasledujúcom grafe je zase vidno, akým spôsobom narástla príjmová nerovnosť v USA za posledných päťdesiat rokov, pričom takýto nárast platovej nerovnosti je doslova astronomický a rekordný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Zdroj: http://finweb.hnonline.sk
Zdroj: http://finweb.hnonline.sk (zdroj: Scientific American)

"Výsledky prieskumu majetkovej nerovnosti v USA. Y-ová os ukazuje pomer príjmu generálneho riaditeľa a bežného zamestnanca firmy. Ľavý stĺpec ukazuje „ideálnu nerovnosť“, teda takú, ako by si ju zamestnanci želali (pomer 1:9). „Domnelá nerovnosť“ je tá, ako sa ľudia domnievajú, že je v skutočnosti (1:30). „Skutočná nerovnosť“ ukazuje realitu (1:354). Prerušovaná čiara znázorňuje majetkovú nerovnosť v USA pred 50 rokmi. (Zdroj: Scientific American)."
 
Jedným z hlavných dôvodov nárastu platových nerovnosti je v podstate celosvetový problém s poklesom členstva zamestnancov v odborových organizáciách. Raketový nárast platových nerovností v USA sa naštartoval v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy došlo k masovému mediálnemu spochybňovania významu odborovej organizovanosti a na základe toho došlo k postupnému, no dramatickému poklesu členstva zamestnancov v odborových organizáciách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: hnonline.sk)
Obrázok blogu
(zdroj: upload.wikimedia.org)

Podobný, hoci nie tak masový a rýchly fenomén sa prelial aj cez západnú Európu. V postkomunistických krajinách východnej Európy došlo v deväťdesiatych rokoch k logickému poklesu členstva v odboroch, nakoľko komunistické stopercentné členstvo v ROH bol nezmyslom a vlastne vtedy ani žiadne reálne odborové organizácie neexistovali (okrem poľskej Solidarity).

Po roku 2000 boli odbory mediálne zdiskreditované natoľko, že dnes je na Slovensku veľmi malá odborová organizovanosť zamestnancov, čo má za následok ďalší nárast platových nerovností a aj fakt, že na Slovensku je dnes vyššia platová nerovnosť ako v Čechách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Média i politici po celom svete presviedčali ľudí, že podstatný je individualizmus a odbory sú zbytočné organizácie. Že ak budete pracovať tvrdo a dobre, tak vás odmena neminie a budete sa mať dobre. V podstate nasľubovali všetkým a všade takzvaný americký sen.

Podľa najnovších vedeckých výskumov je americký sen už dávno iba mýtom a nie len v USA. Človek, ktorý sa narodí ako chudobný, má „ drvivú šancu“, že chudobným aj ostane a to bez ohľadu na jeho snahu alebo iné okolnosti. Prechod zo strednej triedy, alebo nedajbože z chudoby medzi bohatých je v podstate nemožný a rady chudoby sú neustále posilňované bývalými „rezidentmi“ strednej triedy. Dokonca sa niekoľko autorov týchto štúdií vyjadrilo, že dnešných „horných desaťtisíc“ sa pomaly ale isto mení na akýchsi novodobých feudálov.

Z nasledujúcej tabuľky je jasne zrejmý trend vzťahu medzi pokrytím kolektívnymi zmluvami a výškou príjmovej nerovnosti.

index nerovnosti je vypočítaný z kombinácie genderovej nerovnosti a nerovnosti príjmovej distribúcie v spoločnosti
index nerovnosti je vypočítaný z kombinácie genderovej nerovnosti a nerovnosti príjmovej distribúcie v spoločnosti 

Zdroj obrázku

Aj napriek faktu, že medzi zamestnávateľmi a rôznymi analytikmi a politikmi sú stále populárne mýty o tom, ako regulácia trhu práce poškodzuje produktivitu, ekonomiku a nezamestnanosť, tak relevantné empirické štúdie, potvrdzujú opak. Pozrieť sa môžete pokojne aj do dokumentov Medzinárodného menového Fondu, ktorý sa určite nedá označiť ako "Laborfriendly". - zdroj

Radovan Geist, vydavateľ euractiv.sk o tomto hovorí nasledovné: "V skratke, v európskej politickej špičke už dlho prevláda presvedčenie, že sociálny systém, ktorý bol postavený na regulovaných trhoch práce, vyjednávaní sociálnych partnerov o výške platov, ochrane pracovníkov atď., je len príťažou.

Nuž MMF naznačuje, že prinajmenšom pokiaľ ide o produktivitu, nie je to tak. K tomu pripočítajme ďalšie štúdie, ktoré konštatujú štatisticky neexistujúce prepojenie medzi mierou ochrany pracovných miest a nezamestnanosťou. Výsledkom by malo byť minimálne vážne zamyslenie sa nad súčasným smerovaním európskej hospodárskej politiky."

Platová nerovnosť a prinízke mzdy spôsobujú/zhoršujú, minimálne čiastočne, aj niekoľko ďalších spoločensko-ekonomických problémov, ako sú nezamestnanosť,, zvýšené výdavky na zdravotníctvo, nárast kriminality a nestabilitu dôchodkových systémov, atď.

Štát najnovšie plánuje napríklad obmedziť prístup budúcich dôchodcov k minimálnemu dôchodku, ak neodpracujú určitý počet rokov.

Štát, ktorý nedokáže zabezpečiť prácu pre státisíce svojich občanov, by však mal byť rozhodne cudnejší pri podmieňovaní čohokoľvek počtom odpracovaných rokov. Mimochodom, armáda nezamestnaných a armáda zamestnaných, ale otrasne platených – to sú pravé dôvody, pre ktoré u nás nie je možné nastoliť dôchodkovú spravodlivosť. O demografii môžeme vyplakávať až potom.“ (Peter Javůrek 2015) - zdroj

Kto si myslí, že nemám pravdu, nech sa pozrie do krajín, kde je odborová organizovanosť najvyššia, ako sú krajiny Škandinávie, alebo do Belgicka, Holandska.

Ako môžu mať tieto krajiny, kde v priemere zamestnanci odpracujú menej ako 38 hodín týždenne takú vysokú úroveň produktivity a predsa relatívne nízku mieru platovej nerovnosti? Ako môžu mať v týchto krajinách priemerne viac ako 22 dní platenej dovolenky ročne a predsa tam majú relatívne nízku nezamestnanosť? Ako je možné, že v týchto krajinách nekrachuje ekonomika, hoci tam kolektívne zmluvy pokrývajú 70% - 95% zamestnancov?

Jednoducho preto, že tam ľudia neprestali veriť svojim kolektívnym právam, že nenaleteli na hlúpučké mýty šírené liberálnymi ekonomickými „analytikmi“ a „politikmi“.

Ľudia v Škandinávii, Holandsku, Belgicku, Nemecku, Rakúsku i na Slovensku majú vo svojich rukách moc zmeniť svoje životy k lepšiemu, na Slovensku sa túto moc musíme naučiť využívať - len si musíme spomenúť, čo znamenajú také slová ako spolupráca a solidarita.

Prečo je dôležite súčasný trend zhoršovania ekonomickej nerovnosti zvrátiť?

Alexander Ač (Akadémia vied ČR) hovorí toto: "Niet pochýb o tom, že táto situácia sa musí skôr či neskôr zmeniť. Otázkou iba zostáva, akým spôsobom táto „zmena“ prebehne. Je stále viac pravdepodobné, že vyriešenie problému majetkovej nerovnosti neprebehne plánovaným spôsobom, a pravdepodobne nepôjde ani o proces nenásilný". - zdroj

Ďalšie zaujímavé zistenia:

Obrázok blogu
(zdroj: IFP a OECD)
Obrázok blogu
OZ KOVO
OZ KOVO 
http://inequality.org/inequality-health/
http://inequality.org/inequality-health/ (zdroj: inequality.org)

Zdroje a zaujímavé odkazy:
Amerika ako krajina úpadku (Finweb)
Je čas sa sústrediť na vytváranie hodnôt, nie zisku (financnytrh.com)
Unions, Norms, and the Rise in U.S. Wage Inequality
Rising Wage Inequality (Zentrum für Europäische Wirtschaftsforschung GmbH)
Social Protection Policy Papers (International Labor Oraganization)
Lepšie zamestnávať priemerného zamestnanca, než ním byť (Inštitút finančnej politiky)

Ján Košč

Ján Košč

Bloger 
  • Počet článkov:  107
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Ekonomicky analytik KOZ SR, spoluzakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba a zakladateľ Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. V tomto blogu prezentujem svoje osobné názory, ktoré nemusia byť totožné s oficiálnymi stanoviskami KOZ SR, OZ Pracujúca chudoba a ani Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu