Koho zaujíma zamestnanecké prostredie?

Autor: Ján Košč | 27.5.2015 o 7:07 | Karma článku: 5,40 | Prečítané:  668x

Vždy vtedy, keď sa zverejnia výsledky rôznych prieskumov, štatistík a indexov skúmajúcich podnikateľské prostredie na Slovensku, alebo v medzinárodnom porovnaní, tak dôjde doslova k mediálnemu šialenstvu.

Výsledky týchto rebríčkov a prieskumov sú preberané doslova z každej strany a je zaujímavé sledovať, ako sa ich rôzni politici a analytici pokúšajú vpasovať do svojho videnia sveta, pričom málokedy dôjde k nejakému usadeniu týchto informácií do celkového kontextu fungovania, nie len ekonomiky, ale aj celej spoločnosti.

Je samozrejme nepopierateľným faktom, že kvalita podnikateľského prostredia je nespochybniteľne dôležitá pre fungovanie štátu, spoločnosti, ekonomiky i radových občanov. Problémom v tomto prípade je zase druhý nepopierateľný fakt, ktorý hovorí o tom ako aj napriek mnohým skvelým makroekonomickým výsledkom nášho hospodárstva občania zlepšenie nepociťujú a mnohí z nich hovoria o podstatnom zhoršení ich životnej situácie a úrovne.

Z tohto rozporu je možné vydedukovať aj dôvod. Podnikateľské prostredie sa skúma ako niečo čo visí vo vzduchoprázdne, pričom sa zjavne schválne opomína jeden podstatný „detail“, ktorým je stav zamestnaneckého prostredia neoddeliteľne spojenom s tým podnikateľským. Nikto, žiadna spoločenská skupina, nemôže a ani nežije vo vzduchoprázdne, aj keď sa mnohí tak správajú. Nie je možné požadovať zlepšovanie podnikateľského prostredia bez ohľadu na zamestnancov, prípadne dokonca aj na ich úkor – čo je dodnes, minimálne na Slovensku, doslova štandardom.

Ekonomická teória vs. ekonomická realita

Nech už sa rôzni ekonomickí experti akokoľvek rozchádzajú v názoroch na fungovanie ekonomiky, všetci sa bez problémov zhodnú, že okrem pôdy a kapitálu patrí medzi vzácne ekonomické zdroje aj práca. Jej nositeľom je človek so svojimi fyzickými a duševnými schopnosťami - čiže ľudský kapitál, ktorého rozvoj je jedným zo základných predpokladov pozitívneho vývoja ekonomiky ako takej. Ekonómami je rozvoj ľudského kapitálu síce považovaný za zisk, no v slovenskej ekonomickej realite sa zjavne nepovažuje až za tak dôležitý.

Správa o stave z dielne odborárov

O tom ako, vraj mienkotvorné, média odignorovali koncom apríla vydanú správu o stave zamestnaneckého prostredia, a trestuhodne zahodili šancu začať verejnú diskusiu aj na túto tému, som už písal a keďže nemá zmysel sa zbytočne opakovať, prejdime rovno k správe samotnej a skúsme zhodnotiť jej obsah a výpovednú hodnotu.

Situačná správa o stave zamestnaneckého prostredia z dielne Konfederácie odborových zväzov je rozdelená do jedenástich kapitol, v ktorých je spracovaných deväť oblastí v troch hlavných rovinách - mzdovej, pracovno-právnej a sociálnej. Správa sa svojim obsahom snaží pokrývať celú problematiku pracovného prostredia, vrátane väzieb na makroekonomické prostredie a stav i vývoj trhu práce za rok 2014 v komparácii rokov 2007-2014.

Hlavné nedostatky zamestnaneckého prostredia podľa správy KOZ:

  • Slovensko má piaty najnižší podiel miezd na HDP z celej EÚ (31,5%), naproti tomu má druhý najvyšší podiel ziskov na HDP z celej EÚ (53%),
  • šetrenie nákladov prebieha zväčša na úkor zamestnancov, napr. presúvaním zamestnancov na kratšie úväzky, alebo práce na dohody,
  • Slovensko má siedme najnižšie náklady na zamestnanca v rámci EÚ, pričom v porovnaní s priemerom EÚ je to len jedna tretina nákladov na zamestnanca, pritom na Slovensku máme relatívne vysokú produktivitu práce (najvyššiu vo V4), ale na druhej strane máme siedmu najnižšiu minimálnu a priemernú mzdu v EÚ,
  • vývoj štruktúry miezd je v zásade priaznivý, nakoľko každoročne narastá podiel základnej mzdy, no tento vývoj môže predstavovať určité riziko, hlavne pri presune pohyblivých zložiek mzdy do základov, ale v nižšej výške,
  • Slovensko má síce tretie najnižšie daňové zaťaženie v rámci EÚ, ale dvanáste najvyššie odvodové zaťaženie k hrubému príjmu, pričom čistý príjem je siedmy najnižší v EÚ,
  • povinnosť platiť si samostatne zdravotné odvody v prípade účasti na štrajku, čo prakticky znamená, že zamestnanec si účasť na štrajku musí zaplatiť,
  • sociálny fond tvorený zamestnávateľmi sa z veľkej časti mení na fond stravovania, kvôli povinnosti započítavať platby zo sociálneho fondu do vymeriavacieho základu, a tým pádom sociálny fond stráca svoj hlavný zmysel – pomáhať zamestnancom v zlej životnej situácií,
  • nerovnosť žien na trhu práce
  • problémy v oblasti BOZP, ako napr. presúvanie vysoko rizikových činností na živnostníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým zamestnávateľ nemusí vytvárať zdravé pracovné podmienky
  • zákon o úrazovom poistení nemotivuje zamestnávateľov vytvárať podmienky pre prácu bez pracovných úrazov, pričom prebytky z fondu úrazového poistenia sa používajú na krytie deficitu ostatných fondov a nie na systémové riešenie a odškodňovanie pracovných úrazov, chorôb z povolania a ich prevenciu,
  • dôstojná práca na Slovensku – neexistuje právna úprava v prípade šikanovania na pracovisku (mobing a bossing),
  • pri výpovediach zo zamestnania sú ľudia tlačení do dohôd, aby sa na nich nevzťahovalo odstupné a odchodné pri skončení pracovného pomeru.

Tieto hlavné problémy sú v dokumente usadené do legislatívnej i praktickej reality a doplnené o množstvo exaktných informácií, komentárov a odkazov. Dokument KOZ prináša zaujímavý a zároveň aj potrebný pohľad na realitu podnikateľského prostredia z pohľadu zamestnancov, na ktorých záujmy sa akosi zabúda pri klasických hodnoteniach podnikateľského prostredia.

Aj pozitívne zistenia

Správa sa samozrejme nezameriava výlučne len na negatíva. Okrem legislatívnych podmienok sa ako pozitívum v správe spomína, okrem iného, napríklad aj relatívne rozšírená dodatková dovolenka a prístup k zamestnancom v tých firmách, v ktorých funguje kolektívne vyjednávanie.

Z tohto pohľadu zmienenú správu nemožno ani vnímať ako opozitum voči bežným rebríčkom, indexom a hodnoteniam podnikateľského prostredia, práve naopak, správu o stave zamestnaneckého prostredia je potrebné vnímať ako doplnenie celkového pohľadu na fungovanie našej ekonomiky a spoločnosti, pričom prostredníctvom tohto dokumentu sa hlásia aj zamestnanci k svojim nárokom a právam.

O tom, že stav zamestnaneckého prostredia nie je nepodstatný svedčí aj v správe KOZ uvedený dokument z dielne OECD s názvom Employment Overlook, ktorý na základe troch hlavných ukazovateľov (kvalita zárobkov, istota na trhu práce a kvalita pracovného prostredia) meria dôstojnosť práce a kvalitu pracovných miest. Z 32 hodnotených krajín sa Slovensko v celkovom hodnotení umiestnilo na 27. mieste. Rovnaké umiestnenie sme dosiahli aj segmente hodnotenia zaoberajúcom sa kvalitou zárobkov. Na 29. miesto sme sa prepracovali čo sa týka istoty na trhu práce a v kvalite pracovného prostredia sme na 24. mieste. Čiže aj podľa hodnotenia OECD sa naše zamestnanecké prostredie pohybuje na chvoste rebríčka, čo nie je práve pozitívna informácia.

Priestor na hlbšiu analýzu

Správa z dielne KOZ, aj napriek tomu, že pokrýva všetky základné roviny zamestnaneckého prostredia, predsa len ešte ponúka priestor na hlbší prienik do problematiky, čo priznávajú aj autori dokumentu v jeho závere, pričom okrem prísľubu každoročného aktualizovania si vytýčili aj oblasti, ktoré si v budúcnosti z ich strany zaslúžia hlbšiu analýzu.

Aj autorovi tohto textu v správe chýbajú niektoré podrobnejšie informácie, napr. kvantifikácia využívania nadčasovej práce, alebo hlbšie porovnanie našej pracovno-právnej legislatívy s legislatívou krajín EÚ prípadne OECD.

Vlk sýty a baran celý

V ekonómii známy zákon substitúcie hovorí, že pri obmedzených zdrojoch nie je možné vyrábať všetko – preto sa musia ľudia i spoločnosť medzi sebou dohodnúť, ako zdroje rozdeliť. Tento zákon sa dá aplikovať aj v prípade „súboja“ podnikateľského a zamestnaneckého prostredia. Nie je možné adorovať a podporovať len jednu časť spoločnosti, bez ohľadu na jej dôležitosť, nakoľko takýmto postupom sa dramaticky poškodzuje druhá časť spoločnosti, čo nie je veľmi rozumné z pohľadu fungovania spoločnosti ako celku. Rozumným postojom v takomto prípade je presadzovať kompromisy, ktoré budú v prospech oboch na sebe vzájomné závislých častí spoločnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?