reklama

O tom ako konzervatívci celoplošnú minimálnu mzdu v Británii "zaviedli" a prečo sa naši "pravičiari" mýlia

V týchto dňoch sa dosť často preberá opodstatnenosť a funkčnosť inštitútu minimálnej mzdy. Na to, aký má, alebo môže mať vplyv jej zrušenie, ako to požadujú naši liberáli a väčšina konzervatívcov sa pozrieme do nedávnej histórie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (32)

Určite poznáte hlavné argumenty slovenských politikov a ekonomických "analytikov", ktorí tvrdia, že minimálnu mzdu netreba zvyšovať a najlepšie by bolo, ak by sa zrušila. Vraj by to nakoplo celú našu ekonomiku, znížilo nezamestnanosť a zvýšilo produktivitu i konkurencieschopnosť. Drvivá väčšina exaktných štúdií a vedeckých prác im síce nedáva za pravdu, ale ako iste viete, kto by na Slovensku veril vedcom, že?

Tak sa pozrime na konkrétny prípad z minulosti. Aké to malo následky, keď došlo k zrušeniu minimálnej mzdy a k jej znovuzavedeniu po šiestich rokoch.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Od roku 1909 do roku 1993 platil vo Veľkej Británii zákon (The Edwardian Trade Boards Act), podľa ktorého zamestnávatelia a odbory vzájomne dohadovali výšku minimálnej mzdy zvlášť pre každý hospodársky sektor (takto to dnes funguje napr. v Rakúsku) Tento právny akt uviedol do života Winston Churchill v roku 1908.

Vláda Johna Majora v rámci svojho boja s odbormi v roku 1993 tento zákon a tým pádom aj inštitút minimálnej mzdy v Británii zrušila. Podľa vtedajších vyhlásení konzervatívnych politikov mal tento krok prispieť k zvýšeniu produktivity práce a zníženiu nezamestnanosti. No ani po piatich rokoch sa nič zo sľubovaného nenaplnilo. Nedošlo ani k zníženiu nezamestnanosti, ani k rastu produktivity, alebo hospodárstva, ktoré by sa dali aspoň sčasti pripísať zrušeniu sektorovo dohadovanému inštitútu minimálnych miezd. Reálne ale došlo k tlaku na znižovanie, ako i znižovaniu miezd v celom priereze hospodárstva ostrovnej krajiny a k tlaku na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, aby pracovali za mzdy, ktoré boli hlboko pod úrovňou chudoby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V roku 1999 vláda labouristov na čele s Tonym Blairom pristúpila k "znovuzavedeniu" celonárodnej minimálnej mzdy, čo sa stretlo s veľkým odporom konzervatívcov, ktorí argumentovali tým, že to poškodí ekonomiku a zvýši nezamestnanosť. Labouristi už ale neobnovili minimálku v pôvodnej forme, ale zaviedli celoplošnú minimálnu mzdu, ktorej výšku defacto určujú politici a už nie je vecou dohody zamestnávateľov a odborov. Ako na potvoru, aj napriek tomu, že labouristi splnili svoj sľub voličom a celoštátnu minimálnu mzdu vo Veľkej Británii aj zaviedli, sa nič také, čím sa vyhrážali konzervatívci, dodnes neudialo a tento inštitút stále v Británii funguje, pričom sa ho už nepokúšajú zrušiť ani dnešní britskí konzervatívci, pričom by mohli, nakoľko majú dostatok poslancov na takúto zmenu - prečo asi?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď si to zhrnieme, tak britský konzervatívci tým, že zrušili sektorovo dohadované minimálne mzdy v Británii, pričom aj napriek sľubom nepomohli nikomu a ničom, skôr naopak, prispeli k zavedeniu celoplošnej minimálnej mzdy v Británii.

V roku 2005 poskytol David Cameron (šéf konzervatívcov) rozhovor pre the Guardian, v ktorom sa dotkol aj znovuzavedenia a sprísnenia minimálnej mzdy v Británii, pričom povedal nasledovné:

"myslím si, že znovuzavedenie minimálnej mzdy bol úspech" a "nakoniec to dopadlo lepšie, ako sa očakávalo
(rozhovor pre the Guardian /2005/ ) - zdroj

Len pred pár dňami sa vyjadril znova na tému minimálnej mzdy v Británii:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Firmy, ktoré nebudú platiť minimálnu mzdu, dostanú pokutu vyššiu ako 20 000 libier!"
(the Telegraph) - zdroj

Aj napriek tomu, že v Británii dnes vládnu konzervatívci, tak od apríla 2016 vzrastie hodinová minimálna mzda zo 6,5 libry na 7,2 libry a do roku 2020 na viac ako 9,35 libry. Pričom už najbližšie aprílové dvíhanie minimálnej mzdy sa dotkne 6 miliónov zamestnancov v Británii.

Podľa Cameronových vyjadrení je jeho vláda aj konzervatívna strana "pripravená na boj s biznisom", pričom vláda pripravuje špeciálny tím polície a prokuratúry, ktorý bude odhaľovať podvodné konanie firiem, pričom trestami za prehrešky budú zrušenie firmy a 15 ročný zákaz činnosti pre riaditeľa firmy.

Danny Breithaupt (CEO Frankie & Benny’s and Chiquito): "ľudia v našich reštauráciách dostanú plné benefity, novú úroveň miezd a bude to dobré pre biznis".

Viac si prečítajte tu.

Obrázok blogu
(zdroj: agenda.weforum.org)

Na grafe je uvedená hodinová minimálna mzda v USD a prepočítaná cez paritu kúpnej sily. Parita kúpnej sily (PPP - Power Purchase Parity) vyrovnáva regionálne rozdiely v cenách, čo pomáha reálnemu porovnaniu príjmov medzi krajinami. Ako vidno na tomto grafe, minimálna mzda na Slovensku je neporovnateľne nižšia ako v Británii, pritom naša produktivita práce je nad úrovňou 80% priemeru EÚ.

A čo je ešte zaujímavejšie, tak ak si porovnáme podiel platov na HDP v SR, tak zistíme, že je jedným z najnižších v EÚ, pričom podiel ziskov na HDP je jeden z najvyšších v EÚ.

Obrázok blogu
(zdroj: scontent-vie1-1.xx.fbcdn.net)

Naši politici, ktorí sa vehementne stavajú proti zvyšovaniu, alebo dokonca existencii minimálnej mzdy u nás zväčša tvrdia, že minimálna mzda poškodzuje ekonomiku a zvyšuje nezamestnanosť. Ako sme si demonštrovali na hore uvedenom prípade, ide o nezmyselný konštrukt.

Ďalším argumentom je vymenovanie krajín, ktoré minimálnu mzdu zavedenú nemajú, najčastejšie sa spomína Rakúsko a Škandinávske štáty. To, čo naši politici v takomto prípade nepovedia je fakt, že v každej z týchto krajín je nejakým spôsobom minimálna mzda je aj napriek tomu zavedená.

Povedzme si napr. ako to funguje v susednom Rakúsku. Je síce pravda, že v Rakúsku nemajú zavedenú celoplošnú minimálnu mzdu. Ale vďaka veľmi silným pracovno-právnym kódexom tam majú povinnosť členstva zamestnávateľov v zamestnávateľských zväzoch a vďaka tomu sa kolektívne zmluvy vyššieho stupňa rozširujú na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 98% zamestnancov v Rakúsku. 

Každá vyššia kolektívna zmluva, ktoré sa uzatvárajú na jednotlivé sektory obsahuje pravidla ohľadom minimálnych miezd. Minimálna mzda v tom najslabšom rakúskom hospodárskom sektore je určená vo výške 1 200 eur na mesiac pri 40 hodinovom pracovnom týždni. Minimálnu mzdu zamestnancov, ktorých nepokrývajú kolektívne zmluvy, čiže tie 2% zamestnancov v Rakúsku, určujú iné zákony.

Čo je ale najzaujímavejšie na minimálných mzdách v Rakúsku? Jednoduchá záležitosť, dostať ich môžu len ľudia bez kvalifikácie, alebo bez praxe a aj to len po dobu jedného roka. Po získaní praxe im plat musia zdvihnúť. U nás je bežné, že aj ľudia s desaťročnou praxou sú stále platení minimálnou mzdou. Podobné pravidlá o dvíhaní mzdy nad úroveň minimálky (buď podľa veku, alebo podľa dĺžky praxe) ma prijatých množstvo krajín, napr. aj Belgicko, Veľká Británia, Austrália, Holandsko, atď, .

Veľmi podobne to funguje v Dánsku, kde kolektívne zmluvy platia pre viac ako 80% zamestnancov. Priemerná minimálna mzda v Dánsku je 110 dánskych korún na hodinu (čo je cca. 15 eur).

V Škandinávii a Rakúsku majú akúsi nepísanú spoločenskú dohodu, že sa nebudú obmedzovať kolektívne práva zamestnancov a ich právo na uzatvorenie kolektívnych zmlúv, odbory sú rešpektovanou súčasťou spoločnosti. Napríklad súčasným švédskym ministerským predsedom je bývalý predseda kováckeho odborového zväzu - dokonca vo Švédsku sociálno demokratická strana defacto patrí odborom.

V Rakúskom parlamente sedí niekoľko poslancov z radov odborov, ktorých tam nanominovali sociálni demokrati, ale aj konzervatívci.

V Nórsku minimálnu mzdu určujú miestne tripartity na lokálnej a nie celonárodnej úrovni, takže sa Nórsko nepočíta za krajiny kde existuje inštitút minimálnej mzdy - pričom tu radšej ani nebudem provokovať s údajom o priemernej hodnote minimálnej mzdy v Nórsku - v krajine kde je z hľadiska nominálneho príjmu najvyššia priemerná mzda na svete

Vo všetkých týchto krajinách majú nielen prijatú legislatívu, ktorá ochraňuje odbory a kolektívne práva zamestnancov, ale narozdiel od nás sa tieto zákony aj dodržiavajú, pričom sa ani politici, ani zamestnávatelia nepokúšajú spochybňovať odbory ako spoločensko-politickú inštitúciu.

Aj napriek týmto "nočným morám" našich politikov a ekonomických "analytikov" sú to všetko fungujúce ekonomiky a tak ako krajiny Škandinávie, tak aj Rakúsko patrí medzi krajiny, ktoré obsadzujú najvyššie miesta v rebríčkoch životnej úrovne obyvateľstva, prípadne patria medzi TOP krajiny v ktorých sú obyvatelia najšťastnejší a najspokojnejší... 

Ján Košč

Ján Košč

Bloger 
  • Počet článkov:  107
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Ekonomicky analytik KOZ SR, spoluzakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba a zakladateľ Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. V tomto blogu prezentujem svoje osobné názory, ktoré nemusia byť totožné s oficiálnymi stanoviskami KOZ SR, OZ Pracujúca chudoba a ani Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu