Prečo zástupcovia zamestnávateľov klamú?

Autor: Ján Košč | 8.10.2015 o 17:55 | (upravené 8.10.2015 o 21:05) Karma článku: 7,49 | Prečítané:  2406x

Aktuálne navýšenie minimálnej mzdy samozrejme nemohlo ostať bez odozvy zo strany zástupcov zamestnávateľov. Otázkou ale ostáva, prečo pri svojej argumentácii používajú lži?

„Sme presvedčení, že takéto razantné a z pohľadu ekonomických parametrov neodôvodnené zvýšenie minimálnej mzdy bude mať skôr negatívny vplyv na trh práce, najmä v podobe menšej tvorby pracovných miest zo strany zamestnávateľov,“  Martin Hošták (RÚZ)

Nižšia tvorba pracovných miest, alebo dokonca dvíhanie nezamestnanosti ako dôsledok dvíhania minimálnej mzdy je nezmysel, ktorý potvrdilo nielen množstvo vedeckých prác a odborných štúdií, ale vo svojich dokumentoch to potvrdili aj také inštitúcie ako Medzinárodný menový fondThe Center for Economic and Policy Research (CEPR),  CAP action found,  OECD.

Viac si prečítajte TU.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR upozornila, že za posledné dva roky sa minimálna mzda zvýšila o 15 % zo sumy 352 eur až na 405 eur. „Myslíme si, že ide skôr o politické opatrenie ako o odraz aktuálneho ekonomického vývoja, ktorému takýto prudký nárast minimálnej mzdy nezodpovedá, čo dokazuje aj tempo rastu priemernej mzdy a vývoj inflácie,“ Miriam Špániková (hovorkyňa AZZZ)

U nás sa za posledné roky dvíhala minimálna mzda už viackrát, pričom sa nikdy nepreukázalo, že by tempo dvíhania minimálky malo nejaký negatívny vplyv na nezamestnanosť. Zástupcami zamestnancov spomínané 15% navýšenie za posledné dva roky nie je vôbec odtrhnuté od reality. Dokonca ani nie je prudké. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že je vyššie ako inflácia, alebo iné ekonomické ukazovatele. Lenže aj pri tejto argumentácii sa používa demagógia zamlčovanie faktov. Len málokedy v minulosti rástla minimálna mzda viac ako o infláciu a mnohokrát to bolo podstatne menej. V podstate dnes len dobiehame zameškané.

Tak ako zamestnávateľmi spomínaný rast priemernej mzdy, tak ani rast minimálnej mzdy nikdy nekopíroval ani taký dôležitý ukazovateľ, ako je rast produktivity práce. Takže ak zástupcovia zamestnávateľov tvrdia, že rast minimálnej mzdy nezodpovedá rastu priemernej mzdy, tak ja tvrdím, že rast priemernej mzdy nezodpovedá rastu produktivity a spravodlivému podielu na HDP.

Na Slovensku máme jeden z najnižších podielov platov na HDP v EÚ a jeden z najvyšších podielov ziskov na HDP.

Pokiaľ ide o rast minimálnej mzdy, tak napríklad v Slovinsku vzrástla minimálna mzda omnoho väčším skokom, dokonca naraz a nie v priebehu dvoch rokov a predsa tam neprišlo k žiadnym negatívnym dopadom, ktoré by sa dali čo i len z diaľky pripísať rastu minimálnej mzdy.

Podobne doslova rekordne vzrástla minimálna mzda pred pár rokmi na Novom Zélande, kde za dva roky minimálka narástla až o 50%. A čo sa udialo? Nič...

V konečnom dôsledku to, žiaľ, pocítia tí zamestnanci, ktorých bude zamestnávateľ nútený kvôli zvýšeným nákladom prepustiť, taktiež sa to dotkne dlhodobo nezamestnaných ľudí, ľudí s nízkou kvalifikáciou a ľudí z regiónov s vysokou nezamestnanosťou, ktorým sa takto veľmi skomplikuje vstup na pracovný trh, Oto Nevický (generálny sekretár AZZZ)

Tieto hlúposti vypúšťajú zamestnávatelia každý rok po zvýšení minimálnej mzdy. Od prvého januára tohto roku narástla minimálka nielen o vyššie percento, ale aj o vyššiu sumu ako narastie od 1. januára 2016, a koľko tých prepustených bolo tohto roku po roky minulé kvôli minimálke? Aj keď na to nemám dôkazy, tak si dovolím povedať, že to číslo je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rovné nule.

Rovnako je somarina tvrdiť, že by sa nevytváralo dostatok miest, štatistika ohľadom zamestnanosti hovorí už dlhšiu dobu niečo iné. Pritom sa zamestnávatelia neustále sťažujú, že nedokážu nájsť na trhu práce dostatok zamestnancov. Lenže tých nemôžu nájsť nie preto, žeby bola minimálka privysoká, ale preto, že mzdy a to už je jedno, či minimálka, priemerná mzda, alebo medián, sú prinízke - mizerné.

A čo zamestnávatelia vždy zabudnú spomenúť? Fakt hovoriaci o tom, že primerané dvíhanie minimálnej mzdy má pozitívny vplyv na kúpyschopnosť, čo ma pozitívny efekt na ekonomiku.

Pozrite si aj, ako vyzerá naša minimálka prepočítaná cez PPP (parita kúpnej sily) v porovnaní s inými krajinami:

 Takto zas vyzerá naša minimálka v pomere k HDP (všetko prepočítané cez paritu kúpnej sily):

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?