Mnoho podôb jedného podceňovaného a bagatelizovaného ZLA

Autor: Ján Košč | 31.1.2016 o 17:30 | (upravené 31.1.2016 o 20:29) Karma článku: 4,40 | Prečítané:  819x

Chudoba má rôzne podoby. Niekedy nekričí tak ako najokatejšia forma chudoby - bezdomovectvo, neupozorňuje na seba, ale možno práve preto sa ťažšie odstraňuje a jej príčiny ťažšie hľadajú a vykoreňujú.

V polovičke decembra sa v Košiciach uskutočnila dvojdňová konferencia venovaná otázkam chudoby na Slovensku, organizovaná Sieťou proti chudobe, Odborovým zväzom KOVO, Inštitútom aplikovanej etiky prof. Alexandra Spesza, Ústavom etiky - vysoká škola Danubius a Europe direct, ktorá si za cieľ dala nielen popísať všetky možné aspekty chudoby na Slovensku a okrem rozprúdenia verejnej debaty na túto tému poskytnúť aj nové pohľady na spôsoby jej riešenia. Ďalším cieľom bolo na regionálnej úrovni posilniť sociálny rozmer dôstojného občianstva a participáciu ľudí na verejných politikách.

Nosnou témou bola stratégia EÚ Európa 2020, ktorá má jeden z cieľov orientovaný práve na elimináciu chudoby v Európe. Podľa tohto dokumentu od roku 2008 počet ľudí ohrozených chudobou v EÚ narastá, čo je potrebné nielen zastaviť, ale hlavne zvrátiť.

Jednotliví prednášajúci nepopisovali len problém chudoby rôznych sociálnych skupín na Slovensku, ako sú dôchodcovia, pracujúca chudoba, marginalizované komunity, zdravotne postihnutí, alebo pomáhajúce profesie, každý z nich sa viac, či menej, pokúšal načrtnúť pohľad, ako sa z tejto mizérie dostať von.

Široký záber problematiky chudoby na Slovensku znamenal aj rozsiahly počet prednášajúcich, ktorých zozonam i počet sa nakoniec mierne líšil od programu, no trúfam si povedať, že aj napriek tomu bola konferencia nadmieru zaujímavá a prínosná. Práve pre rozsiahlosť príspevkov a aj počet prispievajúcich nie je možné priniesť komplexný pohľad na konferenciu v jednom článku a tak v tomto sa povenujem len tomu, čo mňa osobne najviac zaujalo.

Nevyužitý potenciál sociálnej ekonomiky

PhDr. Karel Schwarz, prezident SAPN ČR predstavil projekt realizovaný v Českej republike, ktorý je zameraný na poskytovanie integrovaných podporných zdravotných a sociálnych služieb v obciach. Tento projekt nielen umožňuje klientom týchto služieb žiť vo svojej rodine/komunite, ale tiež odbremeňuje štát (finančne i personálne) a tvorí pracovné príležitosti priamo v regiónoch. Tento fungujúci projekt v Českej republike, ktorý dostáva klientov zdravotných a sociálnych služieb z inštitúcionálnej starostlivosti do domáceho prostredia potvrdzuje fakt, ktorý som vo svojich blogoch spomínal už viackrát. Slovensko má obrovský nevyužitý potenciál v zamestnanosti v zdravotných a sociálnych službách a v tzv. striebornej ekonomike, ale namiesto toho, aby sme ho využili, my tu na Slovensku radšej dehonestujeme povolania v zdravotníckej a sociálnej oblasti.

Prezentácia Schwarz

Chudoba pomáhajúcich

Mgr. Ing. Slavomíra Mareková zo SAPN SR prezentovala sociálne postavenie rodinných príslušníkov starajúcich sa o postihnutých a nevládnych. Títo ľudia sa dobrovoľne uvrhávajú do chudoby, nakoľko popri celodennej starostlivosti o príbuzných, ktorých neumiestnili do ústavnej starostlivosti, nie je možné pracovať a sociálne dávky v ich prípade sú naozaj nič neriešiace. Aj napriek faktu, že svojou osobnou starostlivosťou odbremeňujú štát, tak štát sa k týmto ľuďom stavia chrbtom nielen pri samotnej starostlivosti, ale aj v prípade ich dôchodkového zabezpečenia. Riešení tejto situácie sa ponúka viacero, v prvom rade východiskom je možnosť uzákonenia inštitútu rodinného opatrovateľa, ako je to už bežné v iných štátoch, alebo už vyššie spomínané integrované zdravotno-sociálne služby v obciach, ktoré by dokázali odbremeniť rodinu a umožniť nielen plnohodnotný život klientov vo svojej rodine, ale aj plnohodnotný život rodín samotných.

Pani Mareková sa tiež dotkla faktu, že v našich médiách sú dookola omieľané kvantitatívne údaje, ktoré hovoria o tom, ako rastieme, ako sa nám zvyšuje HDP, atď. Jej otázky v tejto súvislosti zneli: "kedy sa budeme zaoberať kvalitatívnymi údajmi?", "kedy sa budeme vážne zaoberať sociálnou realitou v ktorej žije naša spoločnosť?".

Prezentácia Mareková
Pravda.sk / Človek nemusí byť bezdomovcom, aby trel biedu

Pani Mária Huštatýová zo Slovenskej únie žien sa vo svojej prednáške venovala spoločenskej hodnote žien v modernej spoločnosti, hovorila chudobe žien bez partnerov, ako aj o postavení žien, ako tých, ktoré sa starajú o svoje rodiny.

Prednáška Huštatýová

Chudoba pracujúcich

PhDr. Jozef Balica z OZ KOVO porovnával štandardy zamestnaneckého prostredia nastavené v legislatíve s realitou, ktorú prežívajú ľudia. Upozornil na viacero nezrovnalosti, napr. na fakt, že deklarovaná deflácia, ktorá vraj znižuje náklady ľudí na život je tak trochu zavádzajúca s ohľadom na široký spotrebný kôš, podľa ktorej sa vypočítavá.

Ďalšou témou, ktorú neobišiel, bolo mnohokrát spomínané podnikateľské prostredie, pričom zdôraznil, že potrebu kvalitného podnikateľského prostredia nijako nespochybňuje, no chýba mu rovnako diskusia o prostredí zamestnaneckom, pričom vyjadril presvedčenie, že obe oblasti musia byť vo vzájomnej rovnováhe. V tejto súvislosti spomenul, že podľa dokumentu Emloyment Outlook 2015 vydaného OECD patria Slovensku posledné miesta spomedzi krajín OECD v kvalite zamestnaneckého prostredia a tak ako je dôležité, aby sme vylepšovali podnikateľské prostredie pre cca. 160 tisíc podnikateľov, tak rovnako dôležité je, aby sme vylepšovali aj zamestnanecké prostredia pre cca. 2,5 milióna zamestnancov z ktorých mnohí žijú v zamestnaneckej chudobe.

Jednou z tém v tejto oblasti bol aj počet nadčasov, ktoré sú na Slovensku zákonom nastavené na 400 hodín ročne, pritom v západnej Európe je priemer zákonnej úpravy na 80 hodinách ročne. Odhliadnuc od faktu, že ak sa dodržiavajú ostatné ustanovenia zákona, 400 hodín ročne legálne odpracovať ani reálne nejde, tak tento limit sa u nás bežne prekračuje a v mnohých prípadoch aj bez zákonných príplatkov a evidencie. Dokonca pravidelne prebiehajú pokusy tento limit ešte navýšiť (že pán europoslanec Štefanec?).

Poslednou veľkou témou, ktorej sa venoval, bola téma Inšpekcie práce, ktorá má podľa jeho slov veľké rezervy, hlavne s ohľadom nevyužívania trestania za prešľapy priamo zodpovedných manažérov, pretože ak dostane pokutu firma, tak si ju zväčša aj tak vykompenzuje znížením odmien pre zamestnancov.

Prezentácia Balica
Srdcovo-cievne choroby, flexibilita a zdravý rozum
Pravda.sk / Príliš veľa práce škodí srdcu

Príjmová nerovnosť

Mgr. Peter Takáč z Univerzity Komenského prezentoval vedecké práce zaoberajúce sa nerovnosťou, jej zvyšovaním a dôsledkami. Aj keď táto jeho prednáška s názvom „Moja sloboda začína tam, kde začína aj tvoja“ mala skôr akademický základ, tak priniesla množstvo zaujímavých informácií a záverov, ktorých podstata by sa mala preniesť aj do praxe.

Podľa Petra Takáča je rovnosť (nie rovnostárstvo) výhodná pre každého, ako aj pre celú spoločnosť a vo svojej prednáške tiež spomenul, že súčasný ekonomický rast prestal byť spoločenským blahom.

Z príjmovej nerovnosti ako príležitosti k zlepšovaniu sa stáva smrteľná pasca

Kto nepracuje nech neje?

Ing. Ondrej Matej z Inštitút pre dopravu a hospodárstvo  ma viac-menej dosť nepríjemne prekvapil. Svoju prednášku začal citátom biblie. „Kto nepracuje nech neje“. Aj napriek tomu, že sa s touto vetou veľmi často oháňajú hlavne veriaci ľudia, tak už len málokto z nich si spomenie na iné citáty z biblie na ktorých je postavené sociálne učenie cirkvi a ktoré kážu o pomoci blížnym, hlavne keď pracovať z rôznych dôvodov nemôžu.

Ďalším prekvapením, ktoré z jeho inak vcelku zaujímavej prednášky vyplynulo bol akýsi pokus o porovnávanie s krajinami Ázie, ktoré ale fungujú na celkom iných sociálnych, hospodárskych a kultúrnych princípoch, jednoducho tieto rečníkom ponúkané riešenia v našich podmienkach nie sú uplatniteľné a ani akceptovateľné...

No a tretie prekvapenie vyplynulo z jeho odporúčania zaviesť na Slovensku regionálne určovanú minimálnu mzdu, čo podporil aj príkladom z Fínska, kde vraj veľmi pomáha fakt, že vo Fínsku žiadnu minimálnu mzdu nemajú. Škoda len, že si pán Matej nezistil, ako to v skutočnosti vo Fínsku funguje a že aj tam majú inštitút minimálnej mzdy zavedený, hoci funguje inak ako u nás.

Prezentácia Matej
Minimálna mzda a ideológia

Nezamestnatelní?

PhDr. Vladimír Ledecký, starosta obce Spišský Hrhov informoval o svojich skúsenostiach s podporou miestnej ekonomiky a zamestnávania Rómov z miestnej kedysi vylúčenej komunity, ktorú sa podarilo pomocou práce v obecnom podniku pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Nielen tým, že v dedine zmizli chatrče a miestni Rómovia majú vo svojich domoch zavedené všetky média, za ktoré poctivo platia, ale podstatne sa zlepšila aj školská dochádzka detí, z ktorých viaceré, za roky fungovania tohto projektu, dosiahli univerzitné vzdelanie. Aj napriek tomu, že mnohí podnikatelia vidia problém v inštitúte minimálnej mzdy, tak v Spišskom Hrhove platia aj nevzdelaným Rómom z okolia minimálku bez problémov, a ak sa osvedčia dostanú dokonca vyššiu mzdu ako je minimálka, a ich podnik prosperuje natoľko, že sa im darí zo zisku rozvíjať obec tak po kultúrnej, ako i ekonomickej stránke - dokonca až v takej miere, že počet obyvateľov obce stále rastie.

Prezentácia Ledecký 

Ing. Jozef Gruchalák, vedúci odboru sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne priblížil skúsenosti dolnokubínskej samosprávy s  Inkluzívným podnikaním a s predchádzaním komunitným konfliktom.

Prezentácia Gruchalák

Tomáš Orth, predseda Prvej Rómskej Vzdelávacej a Pracovnej agentúry Košice porozprával o funkčnom projekte, ktorý má za úlohu integrovať do spoločnosti marginalizované skupiny obyvateľov. Pritom nejde len o Rómov, ale aj o dôchodcov, nezamestnaných, deti z detských domovov, bezdomovcov, osamotené matky s deťmi, atď. Podobných projektov, ako predstavil na konferencii funguje viacero aj v zahraničí (napr. v ČR), kde sa osvedčili. Nebolo by to ale Slovensko, ak by sa na fungujúci projekt, ktorý by pomohol nielen spomínaným skupinám, ale aj miestnej ekonomike a celej spoločnosti jednoducho nenašli ani peniaze, ani vôľa ho aplikovať.

Prezentácia Orth

Mgr. Ladislav Babuščák z Veľkého Šariša zase hovoril o sociálnej ekonomike orientovanej na obnovu kultúrnych pamiatok a o zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných, ktorí získavajú nielen pracovné návyky a kvalifikáciu, ale hlavne šancu na lepší život. Samozrejme z takejto práce má osoh aj miestna ekonomika, na jednej strane v cestovnom ruchu a na strane druhej dvíhaním kúpnej sily takto zamestnaných ľudí, ktorí si následne v mnohých prípadoch dokážu nájsť prácu aj mimo tohto projektu.

Jediná otázka ministrovi Richterovi

Ako vyplynulo z prednášok zástupcov samospráv a z následnej dosť obsiahlej diskusie, je možné nielen zamestnať tých, ktorí bývajú označovaní ako nezamestnateľní, ale zároveň pomôcť komunite, obci a spoločnosti. Sociálne a lokálne podnikanie a zamestnávanie má na Slovensku obrovský potenciál, ktorý akosi vnútorne odmietame objaviť. Ľuďom, hlavne dlhodobo nezamestnaným, je potrebné nie poskytovať len peniaze, ale dať možnosť im zarobiť a prostredníctvom zamestnania im dať nádej a budúcnosť. Podľa Vladimíra Ledeckého je nútenie poberateľov sociálnych dávok v hmotnej núdzi k verejnoprospešným prácam nič neriešiace opatrenie, ktoré nepomáha získavať pracovné návyky a práca takto "zamestnaných" je veľmi málo produktívna, ak nie zbytočná, hlavne s ohľadom na fakt, že samospráva nemá žiadne páky aby týchto ľudí mohla účinne kontrolovať a riadiť.

Družstevné podnikanie

Peter Vittek z OZ Utópia predstavil na Slovensku už skoro zabudnutú formu kolektívneho podnikania - družstevníctvo. Na celom svete družstvá vytvárajú až 250 miliónov pracovných miest, pričom je možné nájsť malé družstvá s jedným zamestnancom, až po molochy typu Mandragon. Slovensko zaostáva v tomto type podnikania nielen v porovnaní so západným svetom, ale i v porovnaní s krajinami V4. v Čechách, kde ročne pribudnú stovky družstiev, ich momentálne funguje 15 tisíc. Na Slovensku len 1 500.

Výhod družstiev ako foriem podnikania je niekoľko. Družstva sú lokálne, fungujú na demokratických princípoch, neodchádzajú podnikať do zahraničia keď sa im niečo znepáči, sú odolnejšie voči hospodárskym krízam i ekonomický výkyvom a tieto firmy neposielajú zdaňovať zisk do daňových rajov.

Charita

PhDr. Ing. Pavol Vilček zo Spišskej katolickej charity priblížil problémy organizácií, ktoré sa snažia pomáhať núdznym a chudobným. Hneď v úvode si položil rečnícku otázku: "Komu patria núdzni?". Kto má povinnosť týmto ľuďom pomáhať? Má to robiť štát? Spoločnosť? Cirkev? Charity?

Vo svojej prednáške priblížil hlavné problémy s ktorými sa borí ním zastupovaná organizácia. Spomenul, že ročne síce dostanú od štátu 400 000 eur, no na daniach, DPH a odvodoch, znova štátu vrátia 360 000 eur. Použil vcelku zaujímavé prirovnanie. Ak opitý človek napadne niekoho na ulici, tak mu hrozí pár eurová pokuta, zatiaľ čo organizácii, ktorá začne pomáhať núdznym bez zápisu do príslušného registra hrozí pokuta až do výšky 35 tisíc eur.

Ak charita poskytuje niekomu ubytovanie, tak sa na tieto ubytovne vzťahujú prísnejšie predpisy, ako na hotely, prípadne ak poskytnú, hoci aj hladujúcemu bezdomovcovi jogurt deň po dátume spotreby, tak im hrozí rovnaká pokuta, ako obchodným reťazcom...

Podľa Pavla Vilčeka, pri súčasnej legislatíve je povinnosť nakŕmiť štát nadradená záujmu nakŕmiť núdznych...

Pár slov na záver

Slovenským zásadným problémom pri boji s chudobou je fakt, že jej plamene hasíme nie vtedy keď začína tlieť, ale zásadne len vtedy, keď už horí naplno. Aktívna politika boja s chudobou je na Slovensku neznámym pojmom.

Jedným z rečníkov bol opísaný stav, ktorý tu máme už desiatky rokov. Zodpovední politici a elity tvrdia občanom, že musia vydržať a ich deti sa budú mať lepšie. Pritom nejde o nič iné ako klamstvo a útok na city. Na budúcnosť je samozrejme potrebné myslieť, ale zlepšovať je potrebné už aj našu prítomnosť...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?