V akej krajine to žijeme?!

Autor: Ján Košč | 24.4.2016 o 21:52 | (upravené 24.4.2016 o 22:08) Karma článku: 7,10 | Prečítané:  2214x

Táto otázka je v spoločnosti často, mnohokrát oprávnené, opakovaná. O jej aktuálnosti sa presviedčame doslova denne, keď sa dostávajú na svetlo sveta rôzne aféry a kauzy. Mnohé skutočnosti sa ale stali našimi Tabu.

Média, domácnosti i krčmy na Slovensku sa zaoberajú veľkými kauzami. Preberáme CTčka, tendre, uliaté milióny a daňovú optimalizáciu. Nie, že by o týchto veciach netrebalo hovoriť, len popri nich akosi zabúdame na možno svojim rozsahom menšie, ale dosahom na život bežných ľudí mnohokrát dôležitejšie záležitosti.

Podporte

Ak sa vám tento konkrétny článok páči, podporte ho kliknutím na karmu pod ním, ale i na vybrali.sme.sk

V mene hesla:

nevidim zlo, nepočujem zlo, nerozprávam o zle

sme prestali hovoriť o bežných neprávostiach s ktorými sa stretaváme v našej každodennej realite. Tento blog sa venuje len realite v pracovnej oblasti nášho života na Slovensku.

Ak Vám v ňom niečo bude chýbať, prečítajte si aj starší blog na túto tému, z pera jednej súčasnej redaktorky RTVS.

V akej krajine to žijeme?! Keď tí istí podnikatelia, ktorí od politikov žiadajú zlepšovanie podnikateľského prostredia sa doslova svinsky, neeticky, nemorálne a aj protizákonne chovajú voči svojim zamestnancom?

Pozrime sa len na posledný prípad v potravinárskom reťazci Milk Agro. Zamestnankyne sa sťažujú na neúmerný počet (nepreplácaných) nadčasov, šikanovanie a niektoré dokonca v práci aj skolabovali. Pritom je verejným tajomstvom, že takýto prístup k zamestnancom nemajú len v reťazcoch (nie len) s potravinami, ale dokonca aj v iných sektoroch hospodárstva a netýka sa tento stav len menej vzdelaných, alebo nekvalifikovaných zamestnancov.

O šikanovaní zamestnancov čitajte viac:

Je naozaj fascinujúce, ako sa tento rozšírený neduh vytratil zo spoločenskej debaty, ako ho nemáme ani legislatívne podchytený a nikomu z kompetemtných to nevadí.

Sulíkova porada s "tiežpodnikateľmi":

V akej krajine to žijeme?! Keď aj napriek faktu, že na Slovensku odrobíme najviac nadčasov na zamestnanca, tak sa nájdu politici, ktorí navrhujú limity nadčasovej práce ešte zvýšiť?

Pritom je verejným tajomstvom, že na Slovensku sa odpracuje množstvo nadčasovej práce, ktorá nie je  v žiadnych štatistikách, prekračuje všetky limity a dokonca ju mnohí zamestnanci nemajú ani zaplatenú. Dokonca je na Slovensku dosť rošíreným fenoménom, že nadčasy sú v pracovnej zmluve zahrnuté v základnej mzde aj u bežných zamestnancov, hoci platná legislatíva toto nedovoľuje. Pritom je vedecky dokázanym faktom, že prílišne ťahanie nadčasov významne poškodzuje zdravie zamestnancov. 

V akej krajine to žijeme? Keď podľa prieskumu, viac ako 70 % manažérov nemá problém sa chovať neeticky, ak to pomôže zisku.

Toto zistenie ostalo viac-menej skryté medzi výsledkami aktuálneho prieskumu spoločnosti Ernst & Young (EY), hoci patrí k tým najvážnejším zisteniam, prezentovaným pri vyhlásení výsledkov súťaže Podnikateľ roka Slovenskej republiky 2015. 

"74 % manažérov na Slovensku je ochotných využiť neetické postupy na splnenie finančných cieľov" (prieskum EY)

Hoci sa tento prieskum netýkal priamo zaobchádzania so zamestnancami je možné oprávnene predpokladať, že ochota manažérov konať neeticky sa týka aj zamestnancov.

V akej krajine to žijeme? Keď Inšpektorát práce potvrdí dlhodobé a systémové zlyhania zamestnávateľov, no napriek tomu nedochádza k potrestaniu vinníkov a náprave situácie?

Aj napriek faktu, že Inšpektorát práce už mnohokrát potvrdil porušenia zákonov, tak nedochádza k náprave situácie? Jedným z dôvodov je aj fakt, že pokutované sú firmy a nie konkrétni manažéri, ktorí pochybili, prípadne majitelia firiem, ako osoby. Mnohé firmy si pokuty následne vykompenzujú zaúčtovaním v účtovníctve (pokuta je nákladová položka) a „adekvátnym“ znížením nákladov na mzdy (zníženie miezd).

Problémom je tiež aj fakt, že rozhodnutie IP o udelení pokuty môže definitívne potvrdiť, alebo zrušiť až súd, pričom neexistencia pracovných súdov, bežne sa vyskytujúcich v právnom prostredí západných demokracií a slabá vymožiteľnosť práva na Slovensku, robí z IP v podstate len štatistu...

Napríklad v Británii je možné nielen trestno-právne stíhať štatutárov a manažérov firiem, ktoré porušujú pracovné kódexy, ale existuje tam aj taký nástroj, ako je zákaz vykonávať manažérsku funkciu až na 15 rokov v akejkoľvek (aj súkromnej) spoločnosti na území Veľkej Británie.

V akej krajine to žijeme? Keď Slovensko patrí medzi krajiny v ktorých sa ekonomický rast dostatočne neprejavuje v raste životnej úrovne.

Podľa štatistík Eurostatu i OECD patrí Slovensko medzi krajiny s najnižším podielom miezd na vytvorenom HDP, no na druhú stranu, patríme medzi rekordérov čo sa týka podielov ziskov na vytvorenom HDP.

Na Slovensku sa dosť často stretávame s tým, že zisky sú privatizované a straty socializované. Ak sa firme darí, nie je potrebné sa s úspechom podeliť so zamestnancami, lebo mzdy určuje predsa trh! Ale keď sa nedarí, tak zamestnanci musia pochopiť aj realitu znižovania miezd - vtedy už o trhu nepočuť...

V akej krajine to žijeme? Keď samotní zamestnanci nechcú brániť svoje práva?

Pre zamestnancov, ktorí chcú obhajovať svoje práva, existujú len dve možnosti. Môžu tak robiť buď individuálne, alebo kolektívne.

Podľa štúdie poisťovne D.A.S. len 20 % občanov na Slovensku sa dokáže ozvať, ak na nich bola spáchaná nespravodlivosť (v Rakúsku 80 %). V pracovnej oblasti je to ešte menej, pretože ak sa proti nespravodlivosti ozvú len jednotlivci, tak zamestnávatelia ich nemajú problém zastrašiť, alebo dokonca aj prepustiť.

A čo kolektívne obhajovanie práv zamestnancov? Aj napriek nesporným výhodám kolektívneho obhajovania práv zamestnancov, aj napriek vyšším mzdám zamestnancov, ktorý sú pokrytí kolektívnymi zmluvami, aj napriek faktu, že odborovo organizovaní zamestnanci majú právo na právne poradenstvo a zastupovanie, tak odborová organizovanosť na Slovensku klesá a patríme medzi krajiny s najnižším počtom odborovo organizovaných zamestnancov. Pritom, naopak, v krajinách v ktorých je najvyššia odborová organizovanosť je najvyššia aj životná úroveň i šťastie obyvateľov.

 

Kým ľudia na Slovensku nepochopia dve základné veci:

  1.    že ak sa im stane krivda, musia sa ozvať a brániť sa,
  2.    že zamestnanci sa dokážu účinne brániť a presadzovať svoje záujmy len spoločne a organizovane,

dovtedy nebude na Slovensku lepšie...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?