reklama

Nedemokratické odbory

Presne dnes uplynulo 83 rokov odo dňa kedy nemeckí nacisti obsadili centrály dvoch najväčších odborových centrál v Nemecku a obsadili aj odborárske banky a všetky spriatelené inštitúcie - dôvodom malo byť obvinenie z komunizmu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

Nacisti a odbory

Podporte

Ak sa vám tento článok páči, podporte ho kliknutím na karmu pod ním a aj na vybrali.sme.sk

Stalo sa tak presne 2. mája 1933, kedy hnedokošeliari (SA), čiernokošeliari (SS) a zložky polície obsadili všetky organizácie združené v Allgemeiner Deutscher Gewerkschaftsbund (ADGB), organizácie, ktorá sa dôsledne dištancovala od nemeckých komunistov a dokonca aj od sociálnych demokratov. Aj napriek tomu ich nacisti obviňovali z komunizmu a marxizmu - čo bola len zámienka, nakoľko si nacisti uvedomovali faktickú spoločenskú i politickú silu odborov, ktorú hodlali využiť vo svoj prospech a taktiež ich zaujímal aj nemalý majetok týchto organizácií. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nacisti zabavili všetky financie, účty, fondy týchto inštitúcií, aj napriek tomu, že tieto peniaze patrili členom odborov a v drvivej väčšine išlo o dôchodkové úspory nemeckých zamestnancov.

Nemeckí nacisti zavreli čelných predstaviteľov odborov, ale odbory ako také nerozpustili. Urobili pravý opak, prijali zákon, ktorý zlúčil všetky nezávislé odborové organizácie do jednej veľkej (Deutsche Arbeitsfront, DAF) a prikazoval členstvo v odboroch všetkým nemeckým zamestnancom.

Dr. Rober Ley - šéf nemeckého pracovného frontu a vojnový zločinec
Dr. Rober Ley - šéf nemeckého pracovného frontu a vojnový zločinec (zdroj: www.historylearningsite.co.uk)

Na čelo Nemeckého pracovného frontu postavil Hitler generála SA Dr. Roberta Leya, ktorý mal povesť nemilosrdného tyrana. Tento človek vo vedení nacistických odborov dostal na starosť aj o milióny zahraničných robotníkov, násilne odvlečených z okupovaných krajín do tretej ríše.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okrem iných, aj z tohto zdroja, peňazí obyčajných Nemcov a otrockej práce násilne zavlečených, financovali nacisti "hospodársky zázrak" Tretej ríše.

Ale vráťme sa späť k odborom. Dnes sa zvykne tradovať, minimálne v našich končinách, že odbory zmenili komunisti v cestovné kancelárie. Pravdou však je, že tieto "tradície" zaviedol nacista Rober Ley, za ktorého krutovlády sa nemeckí zamestnanci dočkali odborových rekreácií, samozrejme, len do roku 1939, kedy vypukla vojna, potom už na odborové rekreácie mohli všetci zabudnúť. Tieto "odborárske tradície" následne od nacistov prevzali aj sovietskí komunisti, ktorí mali do leta 1941 veľmi dobré vzťahy s nacistickým Nemeckom. Nemci si so sovietmi vymieňali nie len skúsenosti, ale posielali si vzájomne aj odborníkov, ktorých si vzájomne posielali na štúdijne pobyty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O nacistických odborárskych dovolenkách čítajte viac:

Sme.sk / Najväčšia ruina tretej ríše je na pobreží Baltského mora

V každom prípade je možné skonštatovať, že od roku 1933, až do konca vojny v roku 1945 v Nemecku žiadne reálne odbory neexistovali, pretože Deutsche Arbeitsfront nebol odborovou, ale politickou a tyranskou organizáciou vykonávajúcou voľu NSDP a Hitlera.

Tento prístup politikov k odborom funguje už desaťročia
Tento prístup politikov k odborom funguje už desaťročia (zdroj: Cynická obluda)

Komunisti a odbory

A keď už si pripomíname jednu diktatúru, ktorá zlikvidovala reálne odborové organizácie, nacistov, tak sa pozrime, aký prístup mali k odborom komunisti v Československu.

Najprv trochu predvojnovej histórie. Odborové sdružení českoslovanské, bol najväčší odborový zväz fungujúci v ČSR, popri červených odboroch založených KSČ v dvadsiatych rokoch minulého storočia. V roku 1930 prešla väčšina členov červených odborov do OSČ, čomu predchádzal veľký konflikt členstva červených odborov s Gotwaldovým vedením KSČ. Pričom odborárom sa hlavne nepáčili nedemokratické praktiky komunistov a ich snaha urobiť si z odborov vykonávateľa svojej vole. OSČ sa pred rozbitím ČSR postavila na obranu republiky a demokracie, čo malo počas okupácie za následok rozpustenie organizácie a uväznenie vrcholových predstaviteľov. Rudolf Tayerle zemrel 10. marca 1942 v Mauthausene, Robert Klein 25. júna 1941 v Buchenwalde a Antonín Hampl 17. mája 1942 v berlínském väzení Moabit.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Rudolf Tayerle - odorár, politik a poslanec
Rudolf Tayerle - odorár, politik a poslanec (zdroj: old.cmkos.cz)

Počas druhej svetovej vojny boli odbory v Československu rozdelené, české odbory sa zlúčili do dvoch centrál, ktoré kontrolovali a de facto riadili nacisti po vzore Nemeckého pracovného frontu.

Na Slovensku najpočetnejšia odborová organizácia Slovenské kresťanskosociálne odborové združenie fungovala do roku 1942, kedy bola rozpustená Tisovým režimom práve pre odpor k zavádzaniu fašistických metód do politiky i spoločenského života. Menšie odborové organizácie boli zlikvidované ešte skôr, tesne po prevzatí moci Tisovou HSĽS koncom tridsiatych rokov minulého storočia.

V NOÚZ (Národná odborová ústředna zaměstnanecká), jednej z nacistami ovládanej organizácie v Čechách sa tesne pred koncom vojny zformovala Ústřední rada odborů (ÚRO), ktorá 6. mája 1945 obdržala od České národní rady poverenie k prevzatiu všetkých odborových organizácií a spolkov v Čechách. Po obnovení ČSR sa v tejto organizácii umelo združili všetky odborové organizácie na Slovensku i v Čechách a ÚRO sa premenovala na Revolučné odborové hnutie. Centrála ROH dostala do svojej správy aj všetok majetok (hmotný i nehmotný), dôchodkové účty, štrajkové fondy a všetky úspory odborových organizácií.

Antonín Zápotocký - Předseda Ústřední rady ROH a ÚRO
Antonín Zápotocký - Předseda Ústřední rady ROH a ÚRO (zdroj: www.sme.sk)

ROH bolo po vzore odborov v ZSSR (ktoré sa zase inšpirovali Nemeckým pracovným frontom) budované zhora a nie zdola, čo si komunisti po roku 1945 ustrážili hlavne po zlých skúsenostiach z roku 1930, kedy na odborárskej pôde utrpeli drvivú porážku. Od roku 1945 mali komunisti v Československu veľký vplyv hlavne v silových rezortoch, čo využili na upevňovanie svojej moci a nedôsledné vyšetrovanie nedemokratických praktík presadzovaných naprieč celou spoločnosťou. Po februári 1948 sa ROH pod priamym vplyvom KSČ definitívne premenilo na organizáciu presadzujúcu vôľu KSČ a nie zastupujúcu záujmy členov. Povinné členstvo v odboroch, ktoré zaviedol Robert Ley v Nemecku v roku 1930 sa stalo samozrejmosťou od roku 1948 aj v Československu.

A samozrejme nesmieme zabúdať, že ROH vo februári 1948 zohralo dôležitú úlohu pri komunistickom prevrate, čo malo nepriaznivý dopad nielen na československú spoločnosť a ekonomiku, ale hlavne na zlé meno odborov. Čo bolo a je nespravodlivé, nakoľko reálne demokratické odbory v ČSR neexistovali od roku 1939 v Čechách, respektíve od roku 1942 na Slovensku.

Istá nádej, na zlepšenie pomerov v odborom hnutí nastala po oteplení spoločenskej klímy v rokoch 1968-1969 kedy sa ROH zapojilo do obrodného procesu a začalo hľadať nie len nové metódy práce, ale i svoju novú identitu a dôveru členskej základne. Sprievodným javom tohto procesu bolo vytváranie mnohých nových zväzov. Noví ľudia, ktorí sa postavili na čelo týchto zväzov a ďalších orgánov, sa snažili nezklamať tých, ktorí ich do funkcií dostali. Vďaka nim vzdorovali odbory najdlhšie zo všetkých politických a spoločenských organizácií postupujúcej normalizácii. Smolou československých odborov bol fakt, že na rozdiel od Poľska, boli všetky odborové organizácie automaticky združené v ROH a centrála ROH následne veľmi rýchlo urobila v odboroch "poriadok". Vytvorenie nezávislých odborov, ako bola poľská Solidarita, nebolo v Československu legislatívne možné.

Nespokojnosť občanov a zároveň obyčajných členov ROH s režimom sa prejavila v novembri 1989. Proti brutálnemu zákroku polície proti demonštrantom protestovali i podnikové výbory ROH. Koniec režimu, ktorý stratil všetku podporu, znamenal generálny štrajk, vyhlásený ROH. Výbory, ktoré ho pripravili, vytvorili zárodky nového, autentického a demokratického odborového hnutia.

Mimoriadny všeodborový - všezväzový zjazd, konaný v marci 1990, rozhodol o ukončení existencie ROH a odovzdaní právomocí a majetku nástupníckym organizáciám. Novo konštituované zväzy vytvorili na celoštátnej úrovni Československú konfederaci odborových svazů. V rámci českých zemí Českomoravskou komoru odborových svazů, ktorá sa po vzniku samostatné České republiky stala vrcholným predstaviteľom českého odborového hnutí. Na Slovensku to zase bola Konfederácia odborových zväzov.

Dnes na Slovensku i v Čechách je uzákonená dobrovoľnosť a pluralita odborov, čo znamená, že jednotlivé základné organizácie sa môžu, no nemusia organizovať vo zväzoch a odborových centrálach a členstvo v odboroch je absolútne dobrovoľné.

O politizácii odborov čítajte viac:

Politizácia odborov a všeobecné pokrytectvo politikov

Keď sa dnes ktokoľvek pri argumentácií ohľadom opodstatnenosti odborov uchyľuje k lžiam typu: "odbory sú nedemokratické organizácie lebo nacisti/komunisti", spomeňme si, ako sa k odborom postavili predstavitelia týchto režimov a spomeňme si, ako odbory, ako spoločenské organizácie prispeli k tomu, kde sa súčasná západná civilizácia ocitla. Kto sa zasadil o osemhodinový pracovný čas? Kto sa zasadil o platenú dovolenku? Kto sa zasadil o dodržavanie bezpečnosti pri práci? Kto sa zasadil o humánne zaobchádzanie so zamestnancami? Kto sa zasadil o zákaz detskej práce? Kto....?, atď, atď, atď.

O agende súčasných odborov v SR čítajte:

Rozhovor s Kollárom z KOZ

Obrázok blogu
(zdroj: idealiste.cz)
Ján Košč

Ján Košč

Bloger 
  • Počet článkov:  107
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Ekonomicky analytik KOZ SR, spoluzakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba a zakladateľ Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. V tomto blogu prezentujem svoje osobné názory, ktoré nemusia byť totožné s oficiálnymi stanoviskami KOZ SR, OZ Pracujúca chudoba a ani Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu