ad: Socializmus v Škandinávii zázračne funguje!

Autor: Ján Košč | 12.5.2016 o 15:45 | (upravené 12.5.2016 o 19:53) Karma článku: 5,65 | Prečítané:  1538x

Tímlíder strany Sloboda a Solidarita (SaS) pre štíhly štát a poslanec NRSR Jozef Rajtár si myslí, že ekonomické témy je treba podávať jednoduchším spôsobom, aby ich ľudia lepšie chápali.

Jednoduchšiemu spôsobu vysvetľovania ekonomických tém ostal verný aj vo svojom poslednom blogu:

blog.etrend / Socializmus v Škandinávii zázračne funguje!

Osobne ale vytrhávaniu z kontextu a zavádzaniu radšej dávam priliehavejšie prívlastky, nie "jednoduchší spôsob", ale klamstvo, alebo demagógia.

Ale aby som poslancovi Rajtárovi nekrivdil, súhlasím s jeho tvrdením z tohto blogu, že v Škandinávii sa nevyskytuje socializmus. Jediné prvky socializmu je možné sčasti nájsť v sociálnej politike štátu, inak sú škandinávske krajiny normálne demokratické štáty s fungujúcim politickým i ekonomickým systémom, ktorý je možno nazvať kapitalizmom - je to však podstatne iný kapitalizmus, ako ten, čo zúri v našich končinách a ktorý sa viac podobá na kapitalizmus z 19. storočia, ako na niečo, čo by malo fungovať v spoločnosti na prahu letov ľudstva na Mars.

 Ale prejdime k tomu, v čom pán poslanec zavádzal a kde nepovedal celú pravdu.

Škandinávia je kúúúl, keď nám to vyhovuje...

"Škandinávske krajiny nemajú štátom určenú minimálnu mzdu, ale si ju odborové združenia sami vyjednávajú v rámci svojho priemyslu - bez zásahu štátu. Teda v prípade krízy ju vedia aj znížiť, aby boli konkurencieschopní - bez potreby zmeny zákonov, čo vyžaduje akcieschopnosť väčšiny národného parlamentu."

Áno, v Škandinávii nemajú štátom určenú minimálku, ale minimálky sektorové (okrem Švédska) a majú tam aj podstatne slabší zákonník práce. Pán poslanec ale nepovedal, že ako sa k tomuto stavu dopracovali...

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa v Škandinávii pomaly presadil koncept "flexikurity" (fexibilita a bezpečnosť na trhu práce). Základom tohto konceptu boli dva prístupy, na jednej strane sa podstatne osekali pracovno-právne kódexy na štátnej úrovni a na druhej strane sa posilnilo postavenie odborov, posilnili zákony o kolektívnom vyjednávaní, bipartite a tripartite na úrovni sektorovej.

Paradoxne, aj napriek prísnejším zákonom máme podľa OECD na Slovensku veľmi nízku istotu a ochranu zamestnancov na trhu práce a mizernú ochranu v nezamestnanosti, škandinávske krajiny naopak vysokú (zdroj). Je tomu tak preto, že ochrana zamestnancov na trhu práce je riešená cez silné a prísne sektorové kolektívne zmluvy a v prípade nezamestnanosti sú Škandinávci chránení hustou sociálnou sieťou, vysokými dávkami a účinnou rekvalifikáciou v prípade potreby.

A aký prístup volí strana pána poslanca? Skúste si prečítať ich návrh zákonníka práce, prípadne ich volebný program:

- na minimum osekať zákonník práce,
- na minimum osekať všetky pracovno-právne kódexy,
- zrušiť minimálnu mzdu a minimálne mzdové nároky,
- zrušiť 7 dní ošetrenia u lekára a sprevádzanie rodinných príslušníkov k lekárovi,
- zväčšovať príjmové rozdiely,
- znížiť príplatky za prácu v nedeľu a počas sviatkov,
- zníženie maximálnej náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z 36 mesiacov na 6 mesiacov,
- zrušenie zodpovednosti zamestnávateľa za agentúru dočasného zamestnávania vo veci dodržiavania rovnakých podmienok pre kmeňových a agentúrnych zamestnancov,
- zdobrovoľniť sociálny fond, atď, atď, atď...

Samozrejme, môžeme si povedať, že výmenou za tieto škrty v zákonoch ponúkajú páni z SaS niečo na výmenu, ako ponúkli politici odborom v Škandinávii (posilnenie odborov, kolektívneho vyjednávania na sektorovej úrovni), tak sa pozrime, čo ponúka SaS:

- obmedziť právomoci odborov,
- zrušiť ochranu volených zástupcov zamestnancov,
- osekať zákon o kolektívnom vyjednávaní,
- zrušiť tripartitu, bipartitu atď.

Takže žiadne posilnenie postavenia odborov, ale ich úplné znefunkčnenie a zničenie. Okrem toho sa z úst predstaviteľov SaS odborári doteraz vždy dočkali len označenia za socanov, komunistov, bossov a čojaviemeštečoho. Prečo by mali odbory ustupovať zo svojich pozícií, keď im druhá strana nič neponúka?

Mimochodom, naši liberáli vyčítajú odborom väzby na sociálnych demokratov, nech už si o tom myslíme čo chceme, zaujímavosťou je, že odborári v Škandinávii sú doslova previazaní so sociálnymi demokratmi. Odborári sú poslancami parlamentov, mnohí z nich sú vo vedení tamojších sociálno-demokratických strán a aj súčasný švédsky premiér je bývalý šéf tamojších kováckych odborov. V Škandinávii, ani tie najradikálnejšie a najliberálnejšie strany nenapadne v tejto súvislosti spochybňovať legitimitu odborov a žiadať obmedzenie ich vplyvu, právomoci a práv. 

Argumentovať Škandináviou a nepodať svoje "argumenty" v kontexte, to je také slobodné a solidárne, však pán Rajtár?!

Fínske problémy

Podľa niektorých "analytikov" za súčasné ekonomické problémy vo Fínsku môžu práve odbory s ich príliš silným postavením, hoci s veľmi slabým zákonníkom práce a s neexistenciou plošnej minimálnej mzdy:

"skutočným problémom sa počas krízy ale ukázali odbory a ich vyjednávacia sila"

Samozrejme, že je to nezmysel a ekonomické problémy Fínska majú omnoho bohatšie a hlbšie korene, ako sa nám snažia vsugerovať slovenskí novinári a analytici, pričom podľa p. Rajtára:

"v prípade krízy vedia aj znížiť mzdy, aby boli konkurencieschopní"

...čo sa mimochodom vo Fínsku už od roku 2007 viackrát udialo a aj teraz sa takéto opatrenia naďalej dohadujú medzi zamestnávateľmi a odbormi.

A na okraj, keď už som pri vyvracaní mýtov a klamstiev. V článku venovanom Fínsku sa píše, že je tam najvyššia odborová organizovanosť v Škandinávii (69%), nie je to pravda, najvyššia je na Islande (80%).

Takže ako to vlastne je, p Rajtár? Aké sú tie Škandinávske odbory a spôsob ich fungovania? Pretože vy sám chválite to, čo iní liberálni ekonómovia, politici, novinári a analytici hania...

Mne to pripadá skôr tak, že tému odborov v Škandinávii ste si vybrali len preto, že sa vám ľahko vytrhávali veci z kontextu a verili ste, že vám to nik neotrepe o hlavu. Rovnakú metódu použili aj autori vyššie spomínaného článku, len tak trochu z inej strany.

Vysoké platy a nízke odvody

"relatívne vysoké platy, ale veľmi nízke sociálne odvody. T.j. ľudia zarábajú dosť a sami si rozhodnú, ako chcú peniaze použiť, či už na súkromné poistenie, alebo ich minúť"

A zase klamstvo... pán Rajtár akosi pozabudol spomenúť, že v Škandinávii, síce majú veľmi nízke odvody, ale veľmi vysoké  a progresívne zdanenie fyzických osôb. Svoj rozvetvený sociálny systém financujú hlavne priamo z daní.

Keď sa dajú dokopy dane a odvody zo mzdy (daňové zaťaženie práce), tak na Slovensku, ako aj v Škandinávii ide pri priemernej mzde štátu cca. 40% z príjmu:

Slovensko: 41,2%
Fínsko: 43,9%
Dánsko: 38,1%
Švédsko: 42,5%
Nórsko: 37%
(zdroj).

Samozrejme, pri vysokých (nadpriemerných) príjmoch v Škandinávii vďaka daňovej progresivite poriadne stúpa daňové zaťaženie práce, pričom na Slovensku naopak poriadne klesá, vďaka odvodovému stropu... 

Prijímanie a prepúšťanie

"jednoduché zamestnať alebo prepustiť zamestnanca, kedykoľvek a bez dôvodu a odstupného"

a znova vrtenie psom:
- v Škandinávii túto ochranu nezabezpečuje zákon, ale obmedzenia prepúšťania a vysoké odstupné je veľmi prísne riešené v kolektívnych zmluvách, ktoré platia na celé ekonomické sektory (odvetvia), 
- ochrana zamestnancov je zabezpečená aj v oveľa vyšších morálno-etických štandardoch, ako u nás,
- pracovné súdy rozhodujú v sporoch rýchlo a vymožiteľnosť práva je neporovnateľná s našimi končinami.

Zmennosť 

"Dánsko nepozná nijaké obmedzenia pre víkendovú prácu, dokonca ani nočnú prácu, firmy v Dánsku môžu fungovať nepretržite 24 hodín denne každý deň v roku"

Mňa by len zaujímalo, ako je možné, že v krajine, kde je toto všetko podľa poslanca Rajtára legislatívne nadmieru obmedzené, je najvyššia miera nočnej práce. Ako je možné, že taká krajina patrí ku špičke v práci poobede, ako je možné, že táto krajina má jednu z najvyšších mier práce v nedeľu a ako je možné, že v tejto krajine sa odpracuje najviac nadčasov v EÚ? Ako je možné, že v tejto krajine funguje obrovské množstvo firiem v nepretržitej prevádzke, 24 hodín denne, 365 dní do roka? Dánsko to nemá obmedzené a Slovensko, ktoré má podľa p. Rajtára prílišne regulácie v tejto oblasti, Dánsko valcuje jedna radosť?

Mimochodom, veľmi prísne obmedzenia práce na zmeny, nadčasovej práce a práce cez víkendy sú v Škandinávii riešené v kolektívnych zmluvách na sektorovej úrovni.

Tvrdá práca

"zamestnanci sa nevyhovárajú na to, že by nemali tvrdo pracovať kvôli nejakým škandinávskym moderným sociálnym právam, ale vyznávajú veľmi tvrdú pracovnú morálku (ako dedičstvo "protestantskej morálky")"

- to, že pracujeme na zmeny najviac v EÚ, je asi prechádzka ružovým sadom a znakom slabej morálnej úrovne nášho obyvateľstva, lenivosti a výhovoriek,
- to, že máme dlhodobo jeden z najvyšších rastov produktivity práce, je asi tiež produktom lenivosti a výhovoriek (momentálne viac ako 84% z priemeru EÚ),
- to, že pri viac ako 84% produktivite pracujeme len za 30% z priemeru miezd v EÚ je tiež len výhovorka a lenivosť našich ľudí, 
- to, že sa u nás odpracuje najviac nadčasov (oficiálne priznaných) v EÚ je tiež známka lenivosti a výhovoriek,
- to, že podľa OECD patríme ku krajinám v ktorých zamestnanci odpracujú najvyšší počet hodín ročne je tiež len výhovorka a lenivosť...

Dane, dane, ach tie hrozné dane...

"Pre informáciu uvádzam ešte aktuálnu výšku dane zo zisku (firemnej dane), aby bolo jasné, ako "veľmi" sme v tomto parametri konkurencieschopní:

Slovensko: 22%
Fínsko: 20%
Dánsko: 22%
Švédsko: 22%
Nórsko: 25% (krajina ropy a rybolovu)
"

V tejto oblasti zase p. Rajtár zavádza, nakoľko keď povedal "A", zabudol povedať "B", "C" a "D".

Takže poďme pekne po poriadku:

Daň z dividend:
Slovensko: 0% (nula, nič...)
Fínsko: 28,1%
Dánsko: 42%
Švédsko: 30%
Nórsko: 27% (krajina ropy a rybolovu)
(zdroj)

Odporúčam pánovi Rajtárovi, aby si spočítal sadzbu korporátnej dane a sadzbu dane z dividend a dostane skutočné daňové zaťaženie firiem a ich majiteľov...

Samozrejme, aby som nezavádzal, musím spomenúť povinnosť platiť na Slovensku zdravotné odvody z dividend a to vo výške 14%, ktoré zaviedol kolega pána Rajtára, vtedy minister Mihál. Špecialitou tohto "špeciálneho odvodu" ale je odvodový strop pre výpočet odvodu vo výške 50 000 eur, čo znamená, že tento odvod v plnej miere postihuje len drobných podnikateľov, pričom odvod vo výške max. 7 000 eur je niečo absolútne nepodstatné pre veľké firmy a nadnárodne korporácie odlievajúce miliardové zisky zo Slovenska.  

Výber daní ako podiel z HDP:

Kým na Slovensku štát nevyberie na daniach ani 30% z HDP, v Škandinávii vyberú viac ako 40% z HDP (zdroj).

Kto financuje štát?

Na Slovensku väčšina peňazí vybratých na daniach pochádza z vrecák fyzických osôb (zamestnanci a živnostníci), v Škandinávii zase pochádza väčšina peňazí vybraných na daniach od firiem. Na Slovensku financujú štát zamestnanci, zo svojich mizerných miezd, pričom najväčší plač nad výškou daňového zaťaženia je počuť z firemného prostredia, ktorého veľká časť si vo veľkom uživa vymoženosti podobné daňovým rajom.

A keď už sme pri daniach, zaujímalo by ma tiež, či by pán poslanec Rajtár zdvihol ruku za zákon, ktorý by prikazoval zverejňovať príjmy a výšku zaplatených daní fyzických osôb, aký majú napr. v Nórsku, keď už sa mu tak páči tá Škandinávia?

Ešte stále si myslíte, že sme nekonkurencieschopní, ako tvrdí pán poslanec Rajtár?! Podľa rebríčka daňových systémov sa ten slovenský umiestnil na ôsmom mieste v OECD (zdroj). Zo Škandinávie nás predbehlo len Švédsko, ktoré je na štvrtom mieste.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?