Pani Kiššová, koho stranu obhajujete? Biznis, či občanov?

Autor: Ján Košč | 18.5.2016 o 15:19 | (upravené 19.5.2016 o 5:07) Karma článku: 6,79 | Prečítané:  1902x

Poslankyňu Kiššovú z SaS strašne rozhorčilo, že predstavitelia OZ KOVO sa negatívne vyjadrili k niektorým návrhom tejto strany na zmenu zákonníka práce. Tak sa pozrime na to, kde sa mýli.

Jej reakcia je nezmyselná vo viacerých ohľadoch, nie preto, že by zámerne klamala, ale práve preto, že tomu, o čom rozpráva, nerozumie ani trocha.

hn.blogy / Odborári, koho stranu obhajujete? SMER či zamestnancov?

Skôr, ako prejdem k veci, musím sa ospravedlniť za demagogickú titulku tohto môjho blogu. Samozrejme, neodolal som a pani poslankyni som odsmečoval jej hlúpu prihrávku. Ešte raz, ospravedlňujem sa.

Práca v nedeľu a vo sviatok

"Dnes je totiž príplatok vo výške 50% len na prácu vo sviatok, na prácu v nedeľu žiadny príplatok nie je. Sme presvedčení, že z pohľadu nároku na príplatok je práca v nedeľu a vo sviatok porovnateľná, preto navrhujeme zmenu tak, aby mali zamestnanci príplatok aj za prácu v nedeľu, aj za prácu vo sviatok, a to rovnako. V roku je 15 sviatkov a približne 50 nedieľ. Ak sa pri 15 sviatkoch sadzba zníži z 50% na 25% a zároveň sa pri 50 dňoch zavedie príplatok z 0 na 25%, tak málokto, s výnimkou odborárov, sa odváži tvrdiť, že to ide proti zamestnancom." (Kiššová)

Pani poslankyňa týmto len dokazuje, že tomu o čom rozpráva ani len trochu nerozumie a tak isto je vidno, že strana SaS svoje návrhy nekonzultovala nielen s odbormi, ale ani so žiadnymi odborníkmi, ktorí rozumejú pracovnému prostrediu.

Podporte

Ak sa vám páči tento článok, podporte ho kliknutím na karmu pod ním i na vybrali.sme.sk.

Podľa zisťovania ISPP (Trexima) bola v roku 2014:

- priemerná výška kompenzácie (príplatku) za prácu v nedeľu vo výške 41,6 %,
- priemerná výška kompenzácie (príplatku) za prácu vo sviatok vo výške 82,6 %.

Čiže z tohto faktu a návrhu SaS vyplýva, že ak by sa zákon zmenil, tak zamestnancom by sa v priemere znížil príplatok za nedeľu o 16,6 percentuálnych bodov a príplatok za sviatok by sa znížil  v priemere o 57,6 percentuálnych bodov.

Našťastie by to až také jednoduché nebolo, pretože niekde sú príplatky súčasťou kolektívnych zmlúv a tam by sa zmenou zákona nezmenilo nič, nakoľko by platil výhodnejší stav z kolektívnej zmluvy - samozrejme len dočasu, kým by sa nevyjednávala KZ na ďalšie obdobie, kedy by sa zákonite výška príplatkov za sviatky a nedele dostala pod veľký tlak.

"z pohľadu nároku na príplatok je práca v nedeľu a vo sviatok porovnateľná, preto navrhujeme zmenu tak, aby mali zamestnanci príplatok aj za prácu v nedeľu, aj za prácu vo sviatok, a to rovnako." (Kiššová)

S týmto tvrdením poslankyne by sa dalo súhlasiť, keby tam nebolo niekoľko ALE:

- autor tohto blogu pracuje v nepretržitej prevádzke na zmeny už viac ako 23 rokov a zo svojich skúseností vie, že porovnávať bežnú nedeľu, napríklad s vianočnými, alebo veľkonočnými sviatkami len tak jednoducho nejde...,
- zamestnanec, ktorý pracuje v "bežnom" pracovnom režime (nerobí cez víkendy a sviatky), dostane za každý sviatok, ktorý pripadá na pracovný deň náhradu (príplatok?) v 100 % výške. Zamestnanec, ktorý pracuje aj cez sviatky, dostane podľa súčasného zákona plat za odpracovaný čas + 50% príplatok - čo je už dnes viac-menej diskriminačné, pretože z logiky veci, by tento príplatok mal byť vo výške 100 %. Strana SaS navrhuje znížiť tento príplatok na 25 %.

"Ak sa pri 15 sviatkoch sadzba zníži z 50% na 25% a zároveň sa pri 50 dňoch zavedie príplatok z 0 na 25%, tak málokto, s výnimkou odborárov, sa odváži tvrdiť, že to ide proti zamestnancom." (Kiššová)

Toto tvrdenie p. poslankyne je načisto nezmyselné. Pretože nikto zo zamestnancov neodrobí všetky nedele v roku, rovnako ako neodrobí všetky sviatky. Tento konštrukt, nejde brať vážne ani s ohľadom na reálnu výšku príplatkov, ktoré zamestnávatelia vyplácajú nad rámec zákona už dnes.

Čiže určite nie z "0 na 25%", ako tvrdíte, pani poslankyňa. Mali by ste sa stretnúť s odborníkmi a pekne si toto všetko zahrnúť do výpočtov a vyšlo by vám niečo takéto:

- malej skupine zamestnancov by mierne stúpli príplatky (cca. 2% zo všetkých zamestnancov),
- veľkej skupine zamestnancov by podstatne klesli príplatky (cca. 15% zo všetkých zamestnancov),
- pre ostatných by sa nič nezmenilo...

(toto je len hrubý odhad autora na základe štatistík ISPP a štatistického úradu, k tomuto návrhu neexistuje žiadna analýza z dielne SaS)

V konečnom dôsledku by na realizácii tohto "skvelého" nápadu nezarobili zamestnanci, ako tvrdí pani Kiššová a SaS, ale zamestnávatelia, ktorým by sa znížili mzdové náklady.

Odbory samozrejme nie sú proti zavedeniu príplatku za nedeľu, dokonca je ich dlhodobá požiadavka hovorí o 50 % výške, ale nemôžu akceptovať zavedenie tohto príplatku "výmenou" za zníženie príplatku za sviatok.

Minimálne mzdové nároky

"Paragraf 120, teda nariadené tabuľkové platy so 6 triedami nie sú uplatňované ani uplatňovateľné a tvoria zbytočnú administratívnu nepríjemnosť. Príklad, ktorý uvádza OZ KOVO (vedec s minimálnou mzdou) to len dokazuje. Je absurdné čo len uvažovať o tom, že by vedec alebo riadiaci pracovník v top manažmente mohol v praxi mať mzdu len 405 eur." (Kiššová)

Pani poslankyňa v tomto ohľade nepokryte klame. To, že niektorí zamestnávatelia neuplatňujú minimálne mzdové nároky podľa charakteristiky a náročnosti práce, neznamená, že tieto nie sú uplatniteľné, ale fakt, že títo zamestnávatelia si nevážia svojich zamestnancov a porušujú zákon. Áno, príklad vedca s minimálnou mzdou je síce pritiahnutý za vlasy, ale vo všeobecnosti sedí.

" Je absurdné čo len uvažovať o tom, že by vedec alebo riadiaci pracovník v top manažmente mohol v praxi mať mzdu len 405 eur." (Kiššová)

Toto som si tiež myslel, kým som si nepričítal nasledujúci inzerát:

Ale samozrejme, že minimálne mzdové nároky majú v prvom rade chrániť pred mzdovým a sociálnym dumpingom bežných zamestnancov, ktorí mnohokrát majú kvalifikáciu i skúsenosti, ale zamestnávateľmi sú tlačení do nízkych miezd nezodpovedajúcich pracovnej náplní ani náročnosti práce.

"Nemôže predsa napr. zvárač so štátnou skúškou, zamestnanec s odborným vzdelaním alebo predavačka s hmotnou zodpovednosťou zarábať rovnako ako zamestnanec pri upratovaní ulíc. Preto existuje tých 6 stupňov náročnosti. Chápte, "NÁROČNOSTI" práce." (Ján Šlauka, člen predsedníctva OZ KOVO)

Nie je to tak dávno, čo Inšpektorát práce zistil neuplatňovanie tohto paragrafu napr. u šičiek v Humennom, kde majsterky, ktoré riadili kolektív šičiek dostávali tú istú mzdu ako bežné šičky, čo je reálne uplatňovaný nezmysel.

Za týmto návrhom jednoznačne stojí snaha znižovať mzdy zamestnancov v priereze celej ekonomiky, teda nielen u tych najmenej platenych, ako v prípade poziadavky nezvysovať, resp. zrušiť minimálnu mzdu, ale pri požiadavke zrušiť minimálne mzdové nároky, ide o pokus vyvolať veľky tlak na znižovanie miezd ľuďom s vyššou kvalifikáciou.

Odbory a politika

"Ak sa ešte vrátim k jednému výroku pána Machynu z OZ KOVO, ktorou opäť odborári ako filiálka SMER-u vstupujú do politiky: „Politika sa má robiť pre to, aby sa zlepšila kvalita života čo najväčšiemu počtu ľudí. Ak sa má zlepšiť kvalita života len nejakému úzkemu počtu a len z liberálneho pohľadu, tak to dobré nie je.“, nedá mi nespomenúť, že úlohou odborov nie je chrániť SMER na večné časy a nikdy inak, ale zamestnancov. A nemali by chrániť len tých zamestnancov, ktorí prácu majú, ale aj tých, ktorí by ju radi mali, ale pre mnohé bariéry v podnikaní tú možnosť nemajú. Odboroví predáci si výmenou za sociálny zmier vydobyli od SMER-u výhody a práva pre seba, čoho výsledkom je kritika čohokoľvek len aby bola. Používajú na to zamestnancov, ktorí žiaľ z ich sociálneho zmieru nič nemajú." (Kiššová)

Tomuto blábolu naozaj nerozumiem...

Kde v tom, čo povedal p. Machyna, vidí pani poslankyňa ochranu Smeru? Nemajú sa náhodou odbory postaviť na stranu zamestnávateľov a liberálnych sociopatov, akých je v SaS dostatok? Nech pani poslankyňa Kiššova rýchlo beží napr. do Švédska upozorniť tamojších obyvateľov, že ich súčasný premiér zo sociálno-demokratickej strany bol predtým predsedom švédskych kováckych odborov a robí politiku, čo je neprípustné!!!

Nech mi pani Kiššová ukáže jediný príklad toho, ako sa niekto z KOZ, alebo z OZ KOVO tlači do politiky - aj keď podľa mňa by mali...

A nech sa pani Kiššová pozrie na to, ako a prečo niektoré odborové zväzy podpísali zmluvu so Smerom:

blog.sme / Politizácia odborov a všeobecné pokrytectvo politikov

Pani Kiššová, zobuďte sa zo svojho neoliberáneho sna a začnite vnímať realitu. Odbory neobhajujú Smer, ale svojich členov... A ak sa vám to nepáči, tak namiesto priblblých odkazov cez média a internet začnite diskutovať. Prečo ste pred podaním návrhov do NRSR neoslovili odborárov? Kašlali ste na legitímnych zástupcov zamestnancov a teraz sa vám nepáči, keď vaše návrhy kritizujú? Naučte sa už konečne diskutovať a neočakávať, že druhá strana sa k vašim návrhom postaví s otvorenou náručou, keď ich postavíte pred hotovú vec, bez možnosti vysvetliť svoj postoj. Ak nie, tak ich ihneď obviňujete zo zaujatosti a politizácie?

PS: toto nie je stanovisko OZ KOVO, ale len súkromný názor člena OZ KOVO.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?