O lenivých Slovákoch a naštvaných biznismenoch

Autor: Ján Košč | 28.8.2016 o 17:20 | (upravené 12.9.2016 o 16:48) Karma článku: 8,10 | Prečítané:  2508x

Nedostatok kvalifikovaných zamestnancov je na Slovensku už dlhodobo preberanou témou. Pri pátraní po príčine sa väčšinou opakujú dva mýty: zlé školstvo (odborné vzdelávanie) a leniví Slováci.

Ako spása sa zvykne prezentovať projekt duálneho školstva, ktorý nás ma vytiahnuť z aktuálneho marazmu.

O nezmysloch typu:  Slovákom sa nechce robiť“ a že „radšej budú sedieť doma na zadku a poberať sociálne dávky, asi nie je potrebné dlho rozprávať, veď státisíce slovenských občanov, ktorí pracujú v zahraničí, sú skôr dôkazom opaku, ako reality týchto tvrdení. Na druhú stranu by sme mohli diskutovať na tému mizerných miezd na Slovensku, ktorých úroveň nepôsobí práve ako priveľká motivácia vôbec pracovať…

No najčastejšie sa nedostatok kvalifikovaných zamestnancov odôvodňuje zlou úrovňou nášho stredného školstva (SOŠ a SPŠ). Tu by sme sa znova mohli pozastaviť pri platoch zamestnancov školstva, čo určite nie je úplne bezvýznamná záležitosť.

Ako vidno z vyššie uvedeného grafu úroveň platov učiteľov a výsledky vzdelávacieho procesu spolu súvisia viac, ako si chceme pripustiť.

Zásadným problémom, hlavne nášho stredného odborného školstva, je odtrhnutosť absolventov od reálneho života (pracovnej praxe). Tento problém sa na Slovensku už začal síce riešiť, ale projekt duálneho školstva (spolupráca zamestnávateľov a škôl pri príprave študijných plánov a prax študentov priamo v prevádzkach firiem) sa rozbieha len veľmi pomaly, pričom v tomto prípade sa vôbec nedá z tohto stavu obviňovať štát, ako jediný a hlavný vinník tejto neutešenej situácie.

Len nedávno sme si mohli v slovenskej mutácii časopisu Forbes prečítať rozhovor s pánmi Rosinom a Vozárom z MATADOR GROUP. Pán Rosina v ňom povedal nasledovné:

Pre slovenské firmy je duálne vzdelávanie nekonečný príbeh. A pritom je to alfa a omega potrieb priemyslu, to nie je nový výmysel. My s Volkswagenom a Siemensom sme sa trochu „naštvali“ a začali sami podnikať kroky – v septembri otvárame Duálnu akadémiu v Devínskej Novej Vsi.

Na to, aby sa na Slovensku rozbehlo duálne školstvo, požadujú zamestnávatelia od štátu nemalé financie, pritom práve zamestnávatelia sú príčinou toho, že učňovské a odborné školstvo na Slovensku upadlo tam, kde sa nachádza. Po roku 1989 drvivá väčšina zamestnávateľov prestala spolupracovať so školami a tie jednoducho reálne nemohli držať krok s dobou a technickým pokrokom. Bez podpory samotných zamestnávateľov to nedokáže ani nemecké školstvo, na ktoré Nemecký štát vynakladá oveľa vyšší podiel HDP, ako je tomu u nás. Aj prichádzajúci zahraniční investori, namiesto spolupráce so školami, len naťahovali ruku smerom k štátu, ktorý za európske peniaze „rekvalifikoval“ potenciálnych zamestnancov.

Až kým bublina nepraskla a neprebudili sme sa do momentálneho marazmu. Pritom, všade v západnej Európe je doslova bežné, že o učňovské a odborné školstvo sa v prvom rade, aj finančne, starajú práve zamestnávatelia. Veď tým investujú do vlastnej budúcnosti.

Ako príklad uvediem učilište v Rakúskom meste Krems. Jeho zriaďovateľom je oceliarska firma VOESTALPINE, ktorá má v Kremse fabriku s 800 zamestnancami. Kapacita učilišťa je 1000 (sic!) študentov a ich absolventská nezamestnanosť je blízka nule, hoci VOESTALPINE ani zďaleka toľkých absolventov nepotrebuje. Tento počet študentov školy umožňuje firme vybrať si tých najlepších a ani ostatní absolventi tejto školy sa na trhu práce nestratia. A takýchto príkladov je možné nájsť doslova tisícky v Rakúsku, Nemecku, Belgicku, Holandsku, Dánsku, atď.

Koľko to rokov pôsobí Volkswagen na Slovensku? Ak dobre počítam, tak od roku 1991 už ubehlo dvadsaťpäť rokov. A kedy začal  Volkswagen na Slovensku uvažovať o vlastných učňoch? Choďte sa pozrieť do Nemecka, ako intenzívne spolupracuje Volkswagen so školami už mnoho desaťročí. Pozrite si tamojšie sektorové kolektívne zmluvy, ktoré hovoria o podpore učňovského školstva, zaručujú učňom minimálne mzdové úrovne a poskytujú im budúcnosť vo firmách, pre ktoré sa učia. A takto by som mohol menovať množstvo ďalších investorov zo západnej Európy, ktorí veľa rozprávajú o tom, ako prinášajú na Slovensko západoeurópsku firemnú kultúru a západoeurópsku spoločenskú zodpovednosť firiem. Na svoju zodpovednosť voči slovenskej spoločnosti, z ktorej ťažia abnormálne zisky, však radi zabúdali a mnohí si ani dodnes nespomenuli.

Takže, ako to je vlastne pán Rosina? Trochu ste sa „naštvali“? Ak ste sa naozaj naštvali, tak by ste mali byť naštvaní sami na seba a vašich kolegov zamestnávateľov, pretože aj vy osobne sa v slovenskom biznise pohybujete desiatky rokov a doteraz ste pracovali skôr na likvidácii slovenského stredného odborného školstva, ako na jeho rozvoji.

A už len tak na okraj, hociakokvalitných absolventov duálov určite nepresvedčíte, aby ostali pracovať na Slovensku za tie podhodnotené mzdy, ktoré tu biznis svojim zamestnancom poskytuje. Firmy sa so svojimi zamestnancami na Slovensku delia veľmi málo v porovnaní s vyspelým svetom.

Ako vidno na vyššie uvedenom grafe, slovenskí zamestnanci dostávajú na platoch omnoho nižší podiel z hrubej pridanej hodnoty, ako zamestnanci v iných ekonomikách.

Podľa údajov Eurostatu dosahujú odmeny zamestnancov len 40% hrubej pridanej hodnoty v ekonomike. Až 60% vyprodukovanej hodnoty tvorí takzvaný hrubý prevádzkový prebytok. Tento trochu kostrbato pomenovaný ukazovateľ býva používaný ako indikátor ziskovosti firemného sektora. V západnej Európe býva tento pomer obrátený: na odmeny práce ide 60% pridanej hodnoty, kým kapitál si odtrhne len 40%. Ak by tento pomer platil aj u nás, priemerná mzda by nebola 861 eur, ale takmer 1300 eur.”  (Meravý, liberálny ekonóm)

Na nasledujúcom grafe je zobrazené rozdelenie príjmov z hrubej pridanej hodnoty medzi prácu a kapitál (%).

Ako vidno, Slovensko patrí medzi tri krajiny, kde zamestnanci dostávajú najnižší podiel z krajín EÚ (Graf: Meravý, zdroj údajov: Eurostat).

A aj toľko kritizovaná minimálna mzda, ktorú zamestnávatelia absolventom SOŠ i SPŠ bežne ponúkajú, hoci je vraj určená pre nekvalifikovaných zamestnancov, patrí k najnižším nielen nominálne, ale aj čo sa týka podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde.

Ako vidno na grafe z dielne českého štatistického úradu, naša minimálna mzda síce je nominálne jedenásta najnižšia, no pri porovnaní podielu výšky minimálky na priemernej mzde, je štvrtá najnižšia…

Takže, aká je vlastne situácia s nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov na Slovensku? Pripúšťam, že zlá. Problémom ale určite nie sú leniví Slováci a samotné školstvo…

Tento článok pôvodne vyšiel  na: POLEBLOG.SK

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer sa vracia k poplatku, ktorý sám zavrhol

Po novom by sa malo platiť za objednanie pacienta na ošetrenie mimo ordinačných hodín.

TECH

Miliardár Musk ukazuje, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

DOMOV

Matka maloletej z Čistého dňa podáva trestné oznámenie na Tomáša

Nemal podľa nej zverejniť Natáliin list.


Už ste čítali?