Najprv trochu štatistiky
Ako vyplýva z hore zobrazeného grafu, na Slovensku sa kontinuálne znižuje podiel platov na HDP, momentálne sa toči niekde tesne pod 35% z HDP. Pričom v takom Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku je to 55%-58% z HDP. Podiel ziskov firiem z HDP u nás je niekde nad 55% z HDP a vo vyššie zmienených krajinách je to približne na hranici 33%-35% z HDP.
Čiže, u nás je to presný opak, ako v civilizovaných krajinách.
Ako vidno na ďalšom grafe, tak rast produktivity práce na Slovensku je rekordný a za posledné roky sme asi prví na svete (neviem o tom, že by niektorá krajina sveta bola na tom lepšie). Pokles v roku 2009 nebol zapríčinený tým, že by Slováci začali menej pracovať, ale celkovým poklesom objednávok vďaka prebiehajúcej kríze a faktu, že naša ekonomika je nezdravo postavená čisto na exporte. V každom prípade je jasné, že rast reálnych miezd ani len zďaleka rast produktivity nekopíruje.
Momentálne je produktivita práce na Slovensku niekde na 84% priemernej produktivity EÚ, pričom je potrebné povedať, že našu produktivitu dosť skresľuje aj vysoká nezamestnanosť. Áno, do produktivity práce sa počítajú aj nezamestnaní. Je tomu tak preto, že:
1. nezamestnaní môžu legálne pracovať, ak mesačne zarobia menej, ako je stanovené v zákone (čiže sú aj naďalej nezamestnaní, ale podieľajú sa na produkcii),
2. tak, ako štatistici zahrňujú do výpočtu HDP šedú ekonomiku, tak do výpočtu produktivity práce započítavajú aj čiernu prácu, ktorú zväčša vykonávajú práve oficiálne nezamestnaní.
Keďže nezamestnaní, či v jednom, alebo v druhom prípade, vykonávajú väčšinou málo produktívnu prácu, tak sa tým dosť znižuje celkový priemer produktivity, hlavne pri takej vysokej nezamestnanosti, akou sme nechválne známi. V krajinách s nižšou nezamestnanosťou je tento vplyv nezamestnaných na národnú produktivitu práce len marginálny.
Dosť známy je tiež fakt, že v mnohých slovenských pobočkách zahraničných firiem je vyššia produktivita, ako v ich domovských fabrikách, len na platoch sa to ani zďaleka neodzrkadľuje.
Investície
Vysoký podiel ziskov z HDP sa na Slovensku zvykne vysvetľovať ako dôsledok toho, že sa u nás musí vo zvýšenej miere investovať a tak vyrovnávať niekoľkodesaťročný deficit verejných i súkromných investícií. Sčasti je to pravda,ALE:
1. investície u nás nie sú také obrovské, aby znížovali podiel miezd na HDP o 20 percentuálnych bodov oproti západným ekonomikám,
2. aj v západných ekonomikách musia zamestnávatelia kontinuálne investovať, pretože výskum a vývoj napreduje, modernizujú sa nielen pracovné postupy, ale aj stroje a zariadenia, bez investícií, by západné ekonomiky prepadli v konkurencii,
3. investície v západných ekonomikách sú drahšie kvôli vyšším drahším pozemkom, nákladom na stavebné práce i na pracovnú silu, atď,
4. nízke mzdy na Slovensku bránia investovaniu do malého a stredného podnikania, ktoré je v západných ekonomikách kostrou ekonomík, pretože mu u nás chýbajú zákazníci.
Ako z toho von?
Na túto otázku neexistuje jednoduchá odpoveď ani riešenie. Ak sledujete náš mediálny priestor, tak ste už určite počuli množstvo návrhov, či už od politikov, alebo rôznych analytikov a ekonómov, od zrušenia minimálnej mzdy, cez odstránenie korupcie a byrokracie, až po zliberalizovanie pracovno-právnych kodexov.
Väčšina z nich ale zabúda na jedno z možných riešení a tým je zvýšenie miezd. Samozrejme, ani toto riešenie nie je samospasiteľné, nedá sa aplikovať plošne a už vôbec nie štýlom, že od zajtra tu budeme mať "nemecké" mzdy. Každé riešenie, ktoré má priniesť udržateľnú zmenu sa musí robiť s rozumom.
Možno si spomínate, ako napríklad v Maďarsku plošne zvýšili platy vo verejnom sektore a malo to doslova zničujúce následky na verejné financie i ekonomiku.
Aj napriek týmto negatívnym skúsenostiam by mohlo zvyšovanie miezd fungovať. Lenže to nemôže zariadiť štát - ak, tak len sprostredkovane, podporou tohto riešenia.
V zbytku článku sa pokúsim vysvetliť ako, prečo a načo. Ale najskôr si prejdeme to, ako to už skúšame roky a žiadna pozitívna zmena nenastala.
Ako je možné pomôcť občanom?
Poslanec Miškov, zakladateľ strany SKOK si tiež všimol tú disproporciu, ktorá je jasná z prvého grafu v tomto článku. Podľa toho čo povedal v diskusnej relácii na TA3 vidí riešenie tohoto problému o.i. aj v zrušení koncesionárskych poplatkov. Nechcem byť uštipačný, ale ako sa tým vyrieši katastrofálne nízky podiel miezd na HDP? Je zaujímavé sledovať, ako rôzni politici zrazu zisťujú, že je potrebné niečo robiť s chudobou na Slovensku - škoda len, že to nemyslia úprimne a ich jedinou snahou je získať politické body a hlasy vo voľbách.
V tej istej diskusii tiež odznelo, že štát toto nemôže vyriešiť s čím v podstate súhlasím. Okrem inštitútu minimálnej mzdy nemá štát žiadne reálne páky, aby dvíhal platy v súkromnom sektore a na druhú stranu aj keby sa na to našla nejaká možnosť, tak by to mohol urobiť len plošne, čo by poškodilo väčšinu malých i stredných podnikateľov a živnostníkov, ktorí dnes naozaj na vyššie platy pre svojich zamestnancov reálne nemajú.
Aj ja osobne mám priateľov, ktorí sú živnostníci, alebo podnikatelia a s určitosťou viem, že ledva prežívajú. Mnohí z nich zamestnávajú svojich vlastných rodinných príslušníkov a platia ich tak ako je to len možné - veď kto by okrádal svojich vlastných príbuzných? (prosím, nebuďte cynickí a nehádžte všetkých do jedného vreca)
A ako by chceli vyriešiť chudobu politici?
Zrušme minimálnu mzdu
O zrušení minimálnej mzdy sa toho už nahovorilo dosť a som presvedčený, že tadiaľto reálna a schodná cesta nevedie. Zrušením minimálnej mzdy by sa príjmy obyvateľstva ešte znížili a nevzriešilo by to ani nezamestnanosť. V mojom staršom blogu je na túto tému napísane viac.
Znížme odvody a dane
Podobne, je ako spasenie označovaná možnosť znižovania odvodov a daní. Netvrdím, že náš odvodový a daňový systém je nastavený dokonalo, určite existuje možnosť jeho optimalizácie, ale je potrebné povedať, že ani znížením odvodov a daní sa nijako nezmení tá podstatná disproporcia zobrazená na prvom grafe a pritom vo viacerých krajinách, kde majú vyššie odvody i dane ako na Slovensku, funguje ekonomika, majú nízku nezamestnanosť a podiel miezd na HDP je podstatne vyšší. Napríklad Rakúsko, Nemecko, Austrália, atď.
Zrušme Zákonník práce
Aj na túto tému sa zvykne siahodlho diskutovať, no okrem floskúl takáto diskusia zväčša nič normálne neprináša. Je potrebné povedať, že zákonník práce nie je jediná pracovno-právna norma na Slovensku a keď ich všetky dokopy porovnáme s pracovno-právnymi normami v EÚ, tak zistíme, že na Slovensku máme jedno z najliberálnejších pracovno-právnych prostredí v EÚ. Viac: TU, TU a TU.
Vylepšime podnikateľské prostredie
Každý rok sa opakuje debata na túto tému, vždy vtedy, keď vyjde rebríček konkurencieschopnosti krajín (World Economic Forum). Slovensko sa v ňom pohybuje na nelichotivých pozíciách. Čo je ale problémom debaty o našej pozícii v tomto rebríčku? To, že sa nediskutuje o veciach, ktoré by nás mohli posunúť vpred, ale mýtoch, hlúpostiach a vyslovených klamstvách. Tento rebríček osobne považujem za veľmi dobrý indikátor. Za problematickú považujem jeho interpretáciu politikmi a poniektorými analytikmi i ekonómmi.
Mimochodom, vedeli ste, že tento rebríček nie je zostavený z objektívnych a overiteľných faktov, ale zo subjektívnych názorov respondentov? Najlepšie to je možné vysvetliť na jednej z otázok tohto rebríčka. Respondentov (podnikateľov z rôznych krajín) sa tam pýtajú na názor na kvalitu vzťahov medzi zamestnávateľmi a odbormi v ich krajine. Slovensko má v tejto kategórii horšie hodnotenie ako napr. Rakúsko. Pritom v Rakúsku majú odbory omnoho silnejšie postavenie. Rozširovanie vyšších kolektívnych zmlúv je platné na 98% zamestnancov bez akýchkoľvek výnimiek, zamestnávatelia sú povinní združovať sa v zamestnávateľských zväzoch, odbory sú súčasťou politiky i parlamentu, atď. Viac čítajte TU.
Ak by niekto chcel presadiť na Slovensku rakúsku pracovno-právnu legislatívu, tak normálne vidím ten hysterický krik zamestnávateľských zväzov a mnohých politikov o komunizme a boľševizme. To, čo je v susednom Rakúsku považované za normálne a fungujúce je u nás považované za niečo nepredstaviteľné - a práve z tohto dôvodu horšie hodnotenie Slovenska v tomto bode prieskumu má nulovú výpovednú hodnotu.
Inak, len tak pre zaujímavosť, rebríček WEF naposledy vyhralo Švajčiarsko, kde je 58% podiel miezd na HDP.
Korupcia, byrokracia, kleptokracia
Áno, v tomto ohľade máme čo doháňať, aj tadiaľto vedie cesta. A napríklad vyššie spomínaný rebríček konkurencieschopnosti ma v tejto oblasti pravdu, pretože tu vo veľkom za civilizovaným svetom zaostávame. Podľa môjho skromného názoru, je korupcia zásadnou brzdou celej našej spoločnosti a nemyslím si, že za ňu môžu výlučne politici. Ak chceme korupciu dostať na vedľajšiu koľaj, musím ju prestať akceptovať na všetkých úrovniach nášho spoločenského života. Rovnako si nemyslím, že korupcia je problémom jednej strany, ako sa nás poniektorí politici snažia presvedčiť. Nie je, korupcia je problémom celospoločenským, bez politickej, alebo sociálnej príslušnosti a ak sa chceme pohnúť vpred, musíme jej nekompromisne klepnúť po prstoch.
Nezamestnanosť
Podľa dosť rozšíreného názoru, je potrebné najprv odstrániť nezamestnanosť a až potom bude vyvolaný tlak na zvyšovanie miezd. Dovolím si s týmto názorom nesúhlasiť, pretože o tom máme skúsenosť spred roku 2007, kedy slovenská nezamestnanosť klesla na historicky minimálne hodnoty, no na strane miezd sa to neprejavilo. Podiel miezd na HDP klesal kontinuálne od roku 1997 aj napriek rastu zamestnanosti a znižovaniu nezamestnanosti cca. od roku 2000.
Zamestnávatelia sa zvyknú sťažovať, že na Slovensku je nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, v čom majú sčasti pravdu. Naozaj je tu málo kvalifikovaných ľudí, za čo sčasti môže doslova zlikvidované a finančne podvyživené školstvo, ale na druhej strane je pravdou aj to, že v zahraničí je veľké množstvo schopných a kvalifikovaných Slovákov, ktorých na Slovensku nikto nechce zaplatiť. Zamestnávatelia akoby očakávali od kvalifikovaných zamestnancov, že budú pracovať za mizerné mzdy a ešte budú vďační. Viac si prečítate TU.
Vráťme sa späť k zvýšeniu miezd
Možno ste postrehli istý rozpor v mojich predchádzajúcich úvahách. Na jednej strane hovorím o tom, že máme prinízky podiel miezd na HDP a na strane druhej tvrdím, že väčšina stredných, malých podnikateľov a živnostníkov nemá na zvyšovanie miezd.
Lenže ono to tak naozaj je. Poviete si, kde je ten "pes" zakopaný? Hoci to možno vyzerá zložito, ale odpoveď je jednoduchá. Istá časť zamestnávateľov má hlboko do vrecka a väčšina ich tržieb ide na mzdy, pričom ich výnosy z podnikania sú blízke, alebo rovné nule a časť podnikateľov má veľmi nízke náklady na mzdy a veľmi vysoké výnosy. Mnohokrát sú pritom zisky rôznymi účtovnými a obchodnými operáciami vyvážané zo Slovenska a zdaňované v daňových rajoch, alebo prepierané v bankách ako HSBC a nezdaňované vôbec a tak sa môže zdať, že firma je na tom zle a je na nule, alebo v strate - no realita je podstatne iná.
Dokonca sa špekuluje, že ak by sa normálne priznávali všetky zisky vyprodukované na Slovensku, tak by naše HDP mohlo byť asi až o 30% vyššie. Ak si dáte túto informáciu do súvisu s prvým grafom, tak je to na veľmi horký plač, pretože z tých 35% podielu platov na HDP by bolo reálne podstatne menšie číslo.
Najväčší priestor na zvyšovanie miezd na Slovensku existuje v sektore priemyslu, kde ná jdeme asi najviac firiem, ktorých podnikateľským plánom je platiť minimálne, alebo minimálke veľmi blízke mzdy. Samozrejme, nie všetky priemyselné firmy sú takto nenásytné a ani tu nie je možné hádzať všetkých do jedného vreca.
A práve v tej časti našej ekonomiky s privysokými výnosmi (či už priznávanými, alebo zatajovanými a vyvažanými) je ten "pes" zakopaný. Zamestnávatelia (samozrejme, opakujem, že nie všetci) nie sú pre vysokú nezamestnanosť nútení zvyšovať mzdy a tak im neprimerane rastú zisky, na čo doplácajú nielen zamestnanci u týchto zamestnávateľov, ale aj malí, strední podnikatelia, živnostníci, naša ekonomika ako celok a aj štát, ktorý vyberá na daniach menej, ako by mal a mohol.
Ak by stúpli mzdy, tam kde to možné je, stúpli by aj príjmy štátu prostredníctvom daní a odvodov, ktorý by tak mohol viac financovať o.i. aj napríklad školstvo a učiteľov.
Rovnako, presne kvôli tomu, nerastie zamestnanosť a podnikatelia, aj napriek nedostatku zamestnancov radšej tlačia na svojich stávajúcich zamestnancov, aby robili nadčasy, ako by naberali nových.
Mimochodom, viete o tom, že drvivá väčšina príjmov štátu z daní plynie z daní zamestnancov a nie z korporátnych daní?
Domáca spotreba a rast miezd
Možno ste v poslednej dobe postrehli, ako si politici, ekonómovia a analytici chvália, že našu ekonomiku ťahá domáca spotreba a ako rastú mzdy. Lenže, hneď po tom, ako povedia "A" nastáva mlčanie a už nepovedia "B".
Domáca spotreba nám naozaj rastie, ibaže nikto nespomenie dve podstatné ALE:
1. domáca spotreba sa len vrátila na predkrízovú úroveň a vôbec nemá takú silu, aby zabezpečila našej ekonomike trvalý rast,
2. nikto nespomenie akým podielom sa na domácej spotrebe podieľa zvýšená ekonomická aktivita a akým zadlžovanie, pričom práve zadlžovanie je veľkým problémom z hľadiska budúcnosti a udržateľnosti rastu. A práve zadlžovanie hrá v našej domácej spotrebe drvivý prím. Zvýšená ekonomická aktivita má len minimálny vplyv na domácu spotrebu, nakoľko sa táto neprelieva do miezd zamestnancov.
"Viaceré empirické ekonomické štúdie (napr. Onaran a Galanis, 2013) ukazujú, že pokles spotreby spôsobený znižujúcim sa podielom miezd na národnom produkte nie je kompenzovaný rastom súkromných investícií. Celkový domáci dopyt teda klesá, krajina dokáže udržať rast iba vďaka exportu." (zdroj)
Rast miezd je tiež dosť komentovaný a vyzdvihovaný, lenže:
1. ide o rast nominálny, nie reálny a inflácia, hoci malá, predsa len z tohto rastu ukrojila,
2. rast miezd nie je spôsobený len rastom hodinových, alebo paušálnych miezd, ale hlavne zvýšením využívania nadčasovej práce,
3. rast zamestnanosti sa na raste miezd prejavuje skôr negatívne, pretože platy momentálne najímaných zamestnancov sú v drvivej väčšine na spodnej hranici spektra platov (od minimálnej mzdy po médian).
Sektor služieb
Spoľahlivým indikátorom toho, že v našej ekonomike je niečo veľmi choré je sektor služieb. Ten je u nás maximálne podvyživený a nevytvára dostatok pracovných príležitostí, ktoré by dokázali znížiť nezamestnanosť a vytvoriť dostatok podnikateľských príležitostí.
Stačí, ak to porovnáme so susedným Rakúskom a Nemeckom. V oboch krajinách je priemysel chrbtovou kosťou ekonomiky, rovnako ako na Slovensku, Rozdiel je v tom, že v Rakúsku a Nemecku tvorí priemysel len malú časť podielu na HDP, u nás je podiel priemyslu na HDP neprimerane vysoký. V Rakúsku a Nemecku tvori väčšinový podiel na HDP sektor služieb, ktorý je na Slovensku doslova zdecimovaný.
Prečo? Pretože zamestnanci priemyslu v DE a AT majú spravodlivejšie (vyššie) mzdy a tak si môžu dovoliť kupovať viac služieb. U nás je realita taká, že napr. ak potrebujeme vymaľovať dom, či byt, tak si v hypermarkete kúpime farbu v akcii a svojpomocne si vymaľujeme - takéto správanie je síce logické, ale nepomáha ekonomike. Nemci si skôr zaplatia maliara, čím pomáhajú zvyšovať zamestnanosť vo svojej krajine. V Nemecku si pracujúci dovolia viac využívať služby, absolvujú viac dovoleniek a víkendových (wellness) pobytov, viac navštevujú reštaurácie, bary, divadlá a kultúrne akcie, čo tiež pomáha zamestnanosti v Nemecku, atď, atď, atď... Proste viac míňajú.
Samozrejme, ani v DE a AT nie je všetko ideálne a aj tam majú problémy, lenže minimálne v tomto ohľade to tam funguje lepšie a spravodlivejšie.
Ako zvýšiť mzdy a nezničiť ekonomiku
Ako som už spomenul vyššie, nie je možné zvyšovať mzdy plošne a určite tak nemôže urobiť nejakou direktívou štát. Existuje jediná možnosť a hneď v úvode svojho hore uvedeného blogu to povedal aj Milan Kuruc. Vysoké mzdy majú Švajčiari preto, že tam majú silné odbory.
Docent Želinský z ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach sa na konferencii venovanej chudobe na Slovensku, vyjadril na z fóra položenú otázku ohľadom zvyšovania miezd, po tom ako prezentoval celkom hore v tomto článku uvedené makroekonomické ukazovatele jasne, pokúsim sa ho správne parafrázovať: "zamestnanci majú jedinú možnosť, ako si vybojovať vyššie mzdy, musia sa združovať a prostredníctvom odborov žiadať od zamestnávateľov vyšší podiel na ziskoch".
Zamestnanci musia o spravodlivejšie prerozdelenie ziskov zabojovať prostredníctvom inštitútu kolektívneho vyjednávania. Iná cesta zo špirály smiešne nízkych miezd a vysokej nezamestnanosti proste neexistuje. Image odborov na Slovensku dostal na frak sčasti oprávnené i neoprávnene, čo je ale dôležité povedať, odbory majú presne takú silu, akú silu im dajú členovia odborov - zamestnanci. Odbory to nie sú centrály odborových zväzov a ich funkcionári. Odbory to sú členovia odborov - čiže zamestnanci.
Darmo budú zamestnanci nadávať na odbory ako také, že pre nich nič nerobia. Odbory ako inštitúcia neurobia nič, ak u zamestnávateľa kde pracujú, žiadne odbory nie sú. Len zamestnanci si môžu založiť občianske združenie (odbory), ktoré bude obhajovať ich sociálne, ekonomické a pracovno-právne záujmy. Len ak si založia príslušnú základnú odborovú organizáciu, tak môžu u svojho zamestnávateľa kolektívne vyjednávať a zamestnávateľa žiadať o poskytnutie ekonomických informácii o podniku (na základe zákona je zamestnávateľ povinný poskytovať odborom všetky ekonomické informácie). A na základe týchto informácií môžu postupovať ďalej. A darmo budú aj mať na svojom pracovisku odbory, keď sa samotní zamestnanci budú báť podporiť svojich zástupcov osobne a angažovane. Vykrikovať o tom, že odbory sú nanič, dokáže každý, ale vyjsť do ulíc, prípadne zorganizovať štrajk, tak to chce osobnú odvahu - a tomu sa Slováci musia naučiť. V Nemecku s tým problém nemajú, viď TU, TU, TU, i TU a nezdá sa, že by to nejako poškodzovalo tamojšiu ekonomiku.
Na Slovensku funguje odborová sloboda a pluralita. Ak nie ste spokojní s fungovaním odborov u vášho zamestnávateľa, tak máte dve možnosti:
1. môžete do odborov vstúpiť, prečísliť dovtedajších členov a do vedenia odborov si zvoliť zástupcov, čo budú presadzovať vaše záujmy,
2. môžete si založiť konkurenčnú odborovú organizáciu.
V prospech zakladania občianskych združení obhajujúcich kolektívne práva zamestnancov (odbory) hovoria konkrétne štatistické údaje, ktoré hovoria o tom, že:
- už dnes sú v podnikoch, kde fungujú odbory, mzdy v priemere o cca. 10% vyššie , ako tam, kde odbory nie sú,
- už dnes je v podnikoch, kde fungujú odbory, vyššia produktivita práce, ako tam, kde odbory nie sú,
- už dnes je v podnikoch, kde fungujú odbory, menšia úrazovosť, ako tam, kde odbory nie sú,
- už dnes je v podnikoch, kde fungujú odbory, nižšia fluktuácia, ako tam, kde odbory nie sú.
Tieto fakty sú veľavravné a myslím, že to stojí za to, aby zamestnanci zakladali odbory, hoci sa takáto aktivita mnohokrát stretáva až so zúrivým odporom poniektorých kvázizamestnávateľov. Mnohí ďalší zamestnávatelia pochopili, že vyššia produktivita, nižšia fluktuácia a nižšia úrazovosť im stojí za to, aj napriek tomu, že musia platiť vyššie mzdy.
Ak je z čoho, tak sa mzdy musia zvyšovať
Zamestnanci v tých firmách, ktoré vytvárajú neprimeraný zisk a neplatia primerané mzdy musia o zvýšenie miezd zabojovať prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, ktorý poskytuje aj krajnú možnosť - štrajk. A obyvatelia Slovenska, či už sú to zamestnanci, podnikatelia, alebo živnostníci, by ich v tom mali podporovať, pretože vyššie mzdy zamestnancov poskytujú možnosti, ktoré by práve podnikatelia a živnostníci mohli využiť. Vyššie mzdy zamestnancov z nich robia potencionálnych zákazníkov. Lepšie platení zamestnanci budú môcť viac míňať a podnikatelia a živnostníci viac inkasovať.
Stáva sa, že ak o vyššie mzdy žiadajú relatívne slušne platení (na naše pomery) zamestnanci takých podnikov ako Volkswagen v Bratislave, alebo U. S. Steel v Košiciach, tak sa to stretáva niekedy až s nenávistnými komentármi ako: "veď zarábajú dosť, čo ešte chcú?". Obyčajná hlúpa závisť a nevidenie si ďalej ako na koniec vlastného nosa. Opýtajte sa podnikateľov a živnostníkov v Košiciach a Bratislave, ako majú radi míňajúcich zamestnancov týchto podnikov...
Naše osudy, ako obyvateľov tejto krajiny sú previazané a žiadna spoločenská skupina nežije vo vzduchoprázdne. Tak ako zamestnávatelia potrebujú zamestnancov, tak to funguje aj naopak. Tak ako živnostníci a malí a strední podnikatelia potrebujú zákazníkov a ich peniaze, tak aj zákazníci potrebujú poskytovateľov služieb, ak na to samozrejme majú. Zvyšovanie miezd nie je jednoduché riešenie a nejde ani o riešenie ktoré prinesie výsledky už zajtra, ale je jediné, ktoré môže naozaj reálne fungovať a pomôcť všetkým.
Obyvatelia Slovenska sa nemôžu spoliehať, že problémy za nich vyrieši nejaká vyššia sila, Boh, politici, trh a spasitelia, problémy si musíme vyriešiť sami - máme na to nástroje, jediné čo nám chýba je odvaha ich využiť a nenechať so sebou zametať.
Viac informácií nájdete tu:
Pracujúca chudoba
OZ KOVO, FB OZ KOVO
Vrtieť Slovákom alebo ako sa v priemere máme všetci dobre
Kamaráti mi zmizli v zahraničí a už sa nevrátia
