reklama

Svinstvá, klamstvá a zavádzanie (práca a platy - apríl 2015)

Za posledný čas sa udialo viacero udalosti, reportáži a článkov, ktoré pritiahli moju pozornosť. Nevyplácanie celých miezd šičkám zo Svidníka, možný štrajk v trnavskej automobilke, tvrdenie, že Slováci sú drahší ako Česi, diskusia ohľadom rastu našej ekonomiky i tvrdenie, že náhradné voľno je benefitom, ako i hlúpučky článok o tom prečo sú nízke mzdy na Slovensku normáne.  Vcelku zaujímavé témy a preto som sa rozhodol s mojimi dojmami podeliť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (44)

Šičky zo Svidníka

Šičky zo Svidníka už dlhšie bojujú so svojim zamestnávateľom aspoň o svoje minimálne mzdy, ktoré im nevypláca celé a aj napriek tomu, že taliansky zamestnávateľ zjavne porušuje naše zákony, ústavu i morálne pravidla, zatiaľ ťahajú za kratší koniec. Nápravu nevie zatiaľ zabezpečiť ani Inšpektorát práce. Som zvedavý, ako tento prípad dopadne.

Okrem doslova hyenistického prístupu zamestnávateľa ma zvlášť zaujalo niečo iné. Na TA3 išla krátka správa/reportáž z posledného diania ohľadom nevyplatenia celej minimálnej mzdy, ktorá mala názov: „Svidnícka odevná firma má problémy s vyplácaním miezd“. Tak ako tento názov reportáže, aj celkové vyznenie reportáže navodzovalo dojem, že firma má problém s peniazmi a nemá na výplaty. Pritom, pokiaľ mám dobré informácie, tak firma nemá problém s hotovosťou, ale má problém so svojvoľným výkladom slovenských zákonov, pretože jednoducho svojim zamestnankyniam kráti ich minimálne mzdy a vypláca im menej ako stanovuje zákon o minimálnej mzde. O tom, že tak robí protiprávne už viackrát v minulosti rozhodol aj Inšpektorát práce. Neviem čo si mám myslieť o ľuďoch pracujúcich v TA3. Ten titulok bol len náhodne hlúpy, alebo bol taký schválne?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Štrajk v Trnave

V trnavskej automobilke je v poslednej dobe dusná atmosféra kvôli tomu, že sa zamestnancom prostredníctvom kolektívneho vyjednávania nedarí vyjednať dostatočné dvíhanie miezd. Písal som o tom aj v jednom z mojich predchádzajúcich blogov. Momentálne je kolektívne vyjednávanie pozastavené a čaká sa na vymenovanie sprostredkovateľa ministerstvom, keďže sa strany sporu na žiadnej osobe nedohodli. Keď ani pomocou sprostredkovateľa nedospejú k dohode, tak jednou z ďalších možností je aj štrajk.

Na facebookovom profile odborárov z trnavskej automobilky sa pred pár dňami objavil tento oznam:

Obrázok blogu
(zdroj: scontent-vie.xx.fbcdn.net)

Ako vidno, zamestnávateľ, aj napriek tomu, že ešte sa ani len nezačalo konanie pred sprostredkovateľom, ktoré je jednou z podmienok vyhlásenia zákonného štrajku sa už rozhodol robiť medzi zamestnancami akýsi „prieskum“ toho, či sú ochotní štrajkovať. O morálnosti takéhoto kroku ani nebudeme diskutovať, v každom prípade je ale takýto postup v rozpore so zákonmi a Ústavou. Zamestnávateľ nesmie žiadnymi krokmi ovplyvňovať a usmerňovať právo svojich zamestnancov na kolektívne vyjednávanie a na prípadný štrajk. Pritom ešte o štrajku ako takom nie je a ani nemôže byť rozhodnuté.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slováci sú drahší ako Česi

Pred pár dňami preletela médiami správa, že priemerná hodinová mzda na Slovensku je vyššia ako tá v Čechách. Na jednej strane by nás táto správa mala tešiť, no potešenie vám takéto niečo môže spôsobiť len v tom prípade, že do problematiky nevidíte hlbšie.

  1. tak, ako neexistuje priemerný človek, tak neexistuje ani priemerný Slovák a ani priemerný Čech, priemer je často používaná štatistická metóda, ale jej výpovedná hodnota býva veľmi nízka, nakoľko jej výsledok býva málokedy interpretovaný v súvislostiach a v kontexte,

  2. štatisti Eurostatu v tomto prípade vynechali z výpočtu zamestnancov sektoru poľnohospodárstva a verejného sektoru, čo výsledok môže do značnej miery skresľovať,

  3. rozdiel medzi Českom a Slovenskom v mzdách sa prepočítava cez výmenný kurz, čo je tiež dosť skresľujúca a zavádzajúca záležitosť,

  4. v prípade porovnania hodnoty hodinovej mzdy v Čechách a na Slovensku by bolo potrebné porovnať tieto sumy aj prostredníctvom parity kúpnej sily v jednotlivých krajinách, čiže, čo si za svoju priemernú hodinovú mzdu môže kúpiť priemerný Čech a čo priemerný Slovák a tú sme na tom horšie aj vďaka tomu, že ceny v Čechách sú o niečo nižšie ako na Slovensku,

  5. v Čechách je vyššia priemerná mesačná mzda a podstatne vyšší medián (stredová mzda – polovica zamestnancov zarobí menej ako je medián) ako na Slovensku, pritom je na Slovensku podstatne vyššia produktivita práce i dlhší zákonný pracovný čas – čiže zamestnanci na Slovensku aj vyprodukujú viac, ako zamestnanci v Čechách.

Rast aký už dávno nebol

Druhého apríla odvysielala TA3 publicistickú reláciu Analýzy a trendy s názvom „Rast aký už dávno nebol“ so zástupcom zamestnávateľov (Martin Hošták/RUZ) a ekonomickým analytikom (Vladimír Vaňo/Sberbank).

Témou boli lepší výhľad rastu hospodárstva, rastúce mzdy, atď. V tejto diskusii ma zaujalo niekoľko vecí:

Vylepšovanie podnikateľského prostredia

Keď dôjde na túto debatu, tak zamestnávatelia i analytici akosi výlučne hovoria len o zákonníku práce a ostatných pracovno-právnych normách. Pokrok vo vylepšovaní podnikateľského prostredia vidia len v zhoršovaní prostredia zamestnaneckého. Pritom akosi vždy zabudnú zmieniť tie zmeny, ktoré by nikoho nepoškodzovali, okrem zlodejov, korupčníkov, kmotrov a pritom by podnikateľské prostredie vylepšili omnoho efektívnejšie, rýchlejšie a podstatnejšie. Prečo? Nie celkom dobre tomu rozumiem, ale asi to bude preto, že zmeny v pracovno-právnych normách sú politici akosi ochotnejší robievať a zamestnávateľom je lepší maličký vrabec v hrsti, ako veľký holub na streche.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Minimálna mzda

Tak zástupca zamestnávateľov ako i analytik označili minimálnu mzdu ako jednu z príčin vysokej nezamestnanosti. Dovolím si nesúhlasiť a vysloviť názor, že tieto tvrdenia sú len mýty a floskuly, ktoré nie sú podporené žiadnymi exaktnými údajmi a skúsenosťami. Ako príklad si môžeme uviesť viacero príkladov.

V Austrálii je najvyššia minimálna mzda na svete a aj napriek tomu, že tam majú vysoký podiel domorodého a málo vzdelaného obyvateľstva, tak majú relatívne nízku nezamestnanosť a veľmi výkonné hospodárstvo.

Na Novom Zélande je minimálna mzda vo výške presahujúcej 50% z priemernej mzdy (piaty v poradí, čo sa týka výšky minimálnej mzdy), a aj tam majú dosť vysoký pomer domorodého a málo vzdelaného obyvateľstva a predsa nízku nezamestnanosť a efektívnu ekonomiku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Nemecku, kde len nedávno zaviedli inštitút minimálnej mzdy sa zvyšuje zamestnanosť a klesá nezamestnanosť. Nemalo by to byť podľa týchto teórií naopak?

V Rakúsku, kde síce nemajú štátom určenú minimálnu mzdu, ale minimálnu mzdu určujú rozširované kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktoré platia pre 98% zamestnancov a pre tie ďalšie 2% zamestnancov (au-pair a upratovači) určujú minimálnu mzdu príslušné zákony, tak tam zase majú najnižšiu nezamestnanosť v EÚ.

O tom, prečo by zrušenie minimálnej mzdy neprinieslo znižovanie nezamestnanosti u nás, som písal už skôr, tak ak sa vám chce, čítajte TU.

Ak chceme vyššie mzdy, musíme zvyšovať produktivitu

Tieto reči počúvam od roku 1989 a aj napriek tomu, že produktivita za posledných 15 rokov stúpala doslova rekordne, na platoch sa to prejavilo naozaj len z veľmi malej časti. Netvrdím, že zvyšovanie produktivity nie je potrebné, práve naopak, ale nech mi nikto nehovorí, že platy porastú, ak bude aj naša produktivita ďalej rásť.

Rast platov a rast produktivity v USA
Rast platov a rast produktivity v USA (zdroj: hnonline.sk)

Podľa agentúry Bloomberg je toto tvrdenie ekonómov iba mýtus nezakladajúci sa na realite. Od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia kedy sa rast miezd odpojil od rastu produktivity, už nerastú rovnako rýchlo ako produktivita. Ak dnes ešte niekto tvrdí, že rast produktivity je podmienkov rastu platov, tak klame.

V SR podiel miezd na HDP klesá a podiel ziskov na HDP stúpa (vo Švajčiarsku je podiel miezd na HDP 58%)
V SR podiel miezd na HDP klesá a podiel ziskov na HDP stúpa (vo Švajčiarsku je podiel miezd na HDP 58%) 

Už dnes na Slovensku existuje dosť veľký priestor na podstatnejšie dvíhanie platov, hlavne v priemysle, no akosi k tomu nie je vôľa a vysoká nezamestnanosť je v prípade takýchto požiadaviek hlavným argumentom proti.

A toto je realita rastu platov popri raste produktivity v SR
A toto je realita rastu platov popri raste produktivity v SR 

Pritom vysoká nezamestnanosť je sčasti spôsobená aj práve nízkymi mzdami v priemysle. Zamestnanci priemyslu na Slovensku nemajú dostatok peňazí, aby sa mohli stať zákazníkmi sektora služieb, ktorý na Slovensku doslova živorí a tým pádom nemôže vytvárať dostatok pracovných miest.

A toto je realita čo sa týka nominálneho rastu HDP v SR a rastu disponibilných príjmov domácnosti...
A toto je realita čo sa týka nominálneho rastu HDP v SR a rastu disponibilných príjmov domácnosti... 

Jednoduchšie povedané, nožnice sa roztvárajú, stredná trieda chradne a aj to svetlo na konci tunela, ktoré bolo vidno po roku 1989 sa nám čím ďalej, tým viac, vytráca.

Diskusia?

Aj táto „diskusia“ poukázala na v súčasnosti tak rozšírený trend v slovenských médiách. Trend diskusií, ktoré nie sú ozajstnými diskusiami, ktoré neprinášajú žiadne nové témy, kde nedochádza k súboju argumentov a nenastoľujú sa naozaj dôležité témy na verejnú diskusiu. Prečo nie je náš mediálny priestor schopný prinášať rôzne pohľady a prečo nepozýva do diskusií ozajstných oponentov? Ťažko povedať. Či je to lenivosťou, neschopnosťou, alebo nie je vôľa majiteľov médií a inzerentov, aby sa takéto témy vyťahovali na svetlo sveta?

Náhradné voľno benefitom?

V ktorejsi ekonomickej relácii vysielanej na TA3 som sa dopočul, že ďalším z benefitov, ktorý poskytujú najnovšie zamestnávatelia na Slovensku je náhradne voľno za odpracovaný nadčas. Odznela dokonca informácia, že tento benefit poskytuje 50% slovenských zamestnávateľov a hovorili o tom, akoby toto bola nejaká aktuálna novinka.

Čo sa týka rôznych zaručených a odborných informácií šírených našimi médiami, tak už som viac-menej dosť otrlý, no táto informácia ma obrazne povedané doslova zdvihla zo stoličky.

Podľa logiky veci, sa benefitom nazývajú tie pôžitky, ktoré nie sú bežné a sú nad rámec toho, čo je zamestnávateľ povinný plniť. A ako je to s náhradným voľnom?

Podľa zákona patrí zamestnancovi za odpracovaný nadčas buď mzda plus príplatok, alebo náhradné voľno. Takže v žiadnom prípade nejde o benefit, ale o zákonný a neodňateľný nárok. No, na objavovanie teplej vody sme na Slovensku experti. Veď napríklad také objavenie duálneho vzdelávania po tom, ako sme si zdecimovali učňovské školstvo potvrdí. Prečo by sme potom nevynášali do nebies aj taký „benefit“, akým je náhradné voľno, hoci ho v zákone i realite máme prítomný desaťročia?

Nízke mzdy na Slovensku sú normálne

Aspoň takýto dojem som nadobudol po prečítaní si TOHTO článku. To, že autor tohto pamfletu, ktorý zjavne písal na kohosi objednávku, mieša jablká s hruškami a píše účelovo je jasné snáď každému, kto problematike aspoň trochu rozumie. Nie, nechce sa mi písať obsiahlú „esej“ o týchto klamstvách, pristavím sa len pri tých najväčších blbostiach.

V článku sa spomína, že máme podobnú produktivitu ako Nový Zéland a Južná Kórea. Ako je možné, že v týchto krajinách, aj napriek rovnakej produktivite majú podstatne vyššie nielen minimálne mzdy, ale aj priemerné i médiánove mzdy. Dokonca aj keď prepočítame jednotlivé mzdy cez paritu kúpnej sily, čo ten veľký rozdiel sčasti oseká, tak si obyvatelia týchto krajín za svoje mzdy môžu dovoliť niekoľkonásobne viac ako my.

A dokonca ani v Južnej Kórei, ani na Novom Zélande nekolabuje ekonomika, pričom slovenskí ekonómovia a analytici na požiadavku vyšších platov na Slovensku vždy odpovedajú rovnako, že by to poškodilo našu ekonomiku.

Myslím, že je každému jasné, že v krajinách, kde je dlhodobo vyššia produktivita a tradícia kolektívneho vyjednávania, tak tam sú aj vyššie mzdy. Problémom je, že rozdiel v platoch na Slovensku a v týchto krajinách sa nedá zdôvodniť rozdielom v produktivite, nakoľko rozdiel v platoch je podstatne vyšší, ako rozdiel v produktivite. A to hovoríme o priemernej produktivite.

V článku sa správne píše, že mzdy nemôžu predbehnúť produktivitu, ale akosi sa mlčí o tom, že u nás mzdy produktivitu ani len zďaleka nesledujú. Na Slovensku funguje množstvo pobočiek zahraničných firiem, ktoré majú omnoho vyššiu produktivitu práce, ako je produktivita v domovských pobočkách týchto firiem a predsa mzdy v týchto firmách sú podstatne nižšie, ako mzdy v domácich pobočkách týchto firiem.

V článku sa spomína aj parita kúpnej sily, ktorá je celom pekným ukazovateľom, prečo ale autor článku neupozornil na jednu podstatnú informáciu. U nás sú podstatne nižšie ceny služieb, nakoľko tento sektor v našej ekonomike doslova nefunguje, a toto nám znižuje cenu nákupného koša z ktorého sa parita kúpnej sily vypočítava. Potraviny, na ktoré Slováci míňajú najviac sú lacnejšie oproti západu len minimálne a aj to zväčša len z toho dôvodu, že tie u nás predávané sú menej kvalitné.

Ján Košč

Ján Košč

Bloger 
  • Počet článkov:  107
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Ekonomicky analytik KOZ SR, spoluzakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba a zakladateľ Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. V tomto blogu prezentujem svoje osobné názory, ktoré nemusia byť totožné s oficiálnymi stanoviskami KOZ SR, OZ Pracujúca chudoba a ani Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu