reklama

Minimálna mzda – skáza a katastrófa!

V poslednej dobe sa znova pretriasa minimálna mzda, jej výška, opodstatnenie a hlavne dosahy na ekonomiku a hospodárstvo. Debata na túto tému sa zväčša vedie zo zákopov a len málokedy sa pri nej dočkáme nejakých overených faktov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Zamestnávatelia na jednej strane kritizujú tento inštitút, ako poškodzujúci ekonomiku a zamestnanosť a zástupcovia zamestnancov zase hovoria o chudobe, kvalite života a upozorňujú na podľa nich nepreukázané negatívne dôsledky existencie a zvyšovania minimálnej mzdy.

Nech už veríte jednej, či druhej strane, položili ste si otázku o čo opierajú svoje tvrdenia? Myslím, že v tomto prípade by bolo dobré obrátiť sa na akademickú pôdu a pozrieť sa čo hovoria o vplyve minimálnej mzdy a regulácie práce na ekonomiku, produktivitu a nezamestnanosť vedci a ich exaktné, empiricky overené a overiteľné zistenia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
(zdroj: files.najvyhodnejsiapozicka.webnode.sk)

Vedecké práce a ich závery

Minimálna mzda

Medzinárodný menový fond analyzoval dáta z Číny a vo svojej práci skonštatoval, že 10% rast minimálnej mzdy mál len minimálny vplyv na nezamestnanosť a aj to len v sektore nízko príjmových zamestnancov, pričom konštatuje, že zvyšovanie minimálnej mzdy ma pozitívny vplyv na hospodárstvo, čo je obsahom ďalšej práce z dielne MMF z roku 2014.

The Center for Economic and Policy Research (CEPR) sa vo svojej práci venuje otázke, prečo minimálna mzda nemá žiaden preukázateľný vplyv na nezamestnanosť a v závere tejto práce konštatuje, že preukázateľný vplyv na nezamestnanosť má množstvo iných pracovných podmienok, ako produktivita, organizácia práce, práca na skrátený úväzok, atď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďaľšie zaujímavé informácie o minimálnej mzde a jej vplyve prináša tiež nemecká nadácia Friedrich Ebert Stiftung, ktorú založil prvý demokratický zvolený ríšsky prezident Friedrich Ebert a svojim dielom prispel aj Eurostat na svojej stránke.

The Guardian v roku 2014 píše o vedeckých prácach pochádzajúcich z UK a USA, ktoré vo svojich záveroch skonštatovali, že zvyšovanie minimálnej mzdy nemá vplyv na nezamestnanosť, CAP action found vo svojom článku odkazuje na ďalšie vedecké práce, ktoré tvrdia to isté, plus konštatujú, že rast minimálnej mzdy má pozitívne dôsledky na ekonomiku.

Rovnako by som mohol tieto tvrdenia podporiť vedeckými prácami z dielne odborových vedeckých pracovníkov, ktorých je tiež kvantum. Napr. TU, TU a TU. V každom prípade týmto prácam asi zamestnávatelia a liberálni analytici veriť nebudú. Rovnaký prístup, dovoľte, aby som prijal k tvrdeniam neoliberálneho Misesovho inštitútu, ktorý tvrdí opak toho, čo je uvedené v odkazoch vyššie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Pracujúca chudoba)

Regulácie práce

British Journal of Industrial Relations vo svojom súhrnom článku na túto tému, obsahujúcom okrem iného množstvo odkazov na vedecké práce a ďalšie informácie, konštatuje, že toľko spomínaný pozitívny vplyv deregulácie práce na ekonomiku nie je empirický preukázateľný.

Oxford Journals spomína vedeckú prácu v ktorej autori použili rozšírené množstvo dát a nových informácií a v ktorej skonštatovali, že priame prepojenie medzi dereguláciou trhu prace a znižovaním nezamestnanosti nemožno pozorovať.

World Economic OutlookMedzinárodný menový fond (IMF) a C.E.P.R vo svojich prácach konštatujú, že reformy trhu práce môžu zvýšiť zamestnanosť a vyrovnať tak negatívne dopady bankových kríz, pričom IMF vo svojej práci tiež prekvapivo skonštatoval, že neexistuje empiricky podložené prepojenie medzi reformami trhu práce a vyššou produktivitou, zároveň však stále tvrdi, že deregulácia môže pomôcť zvýšiť rast, keďže zvyšuje ponuku pracovnej sily.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Medinárodná organizácia práce (ILO) zase skonštatovala, že predchádzajúce práce MMF majú vážne metodologické nedostatky a ich výsledky sa neopierajú o dostatočné množstvo dát.

Ďalšie vedecké práce, vrátane odkazov na množstvo iných výskumov, ktoré spochybňujú toľko pretláčaný pozitívny dopad deregulácie práce na ekonomiku a nezamestnanosť nájdete TU, TU a TU.

Len pred pár dňami vyšla spáva s názvom World Employment and Social Outlook 2015 z dielne ILO (medzinárodná tripartitná štruktúra združujúca štáty, zamestnávateľov a odbory) ktorý sa okrem iného tiež venuje reguláciám práce a prináša naozaj zaujímavé informácie, medzi ktoré patrí aj fakt, že len štvrtina ľudí na svete pracuje v rámci normálneho pracovného pomeru a ostatok zamestnancov je vystavených neštandardným a prekérnym formám práce.

Obrázok blogu
(zdroj: Pracujúca chudoba)

Aká je realita?

O tom, že mnohým ľuďom nestačia vedecké závery a vždy ich budú spochybňovať, hoci takýto prístup nie je logicky ani zdravý, všetci vieme, a tak tu uvediem aj zopár konkrétnych príkladov.

Minimálna mzda v realite

Austrália

Ak si podľa aktuálneho kurzu prevedieme minimálne mzdy v jednotlivých krajinách na jednu menu, tak prvá priečka vo výške nominálnej minimálnej mzdy na svete patrí Austrálii. Aj napriek tomuto suverénnemu a dlhoročnému prvenstvu sa nedá povedať, že by ekonomika tejto krajiny stagnovala, alebo dokonca kolabovala. Dokonca aj pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde je v Austrálii podstatne vyšší ako na Slovensku. Nezamestnanosť v Austrálii sa tiež dlhodobo drží na stabilnej, relatívne nízkej úrovni, pričom je dôležité uvedomiť si, že je tomu tak aj napriek veľkej skupine domorodého a málo vzdelaného obyvateľstva.

Nový Zéland

Minimálna mzda je nominálne na Novom Zélande nižšia ako v Austrálii, ale Nový Zéland si drží prvenstvo v pomere minimálnej mzdy k priemernej mzde. Aj tu platí to isté, čo pri Austrálii, ekonomika nekolabuje a nezamestnanosť je tiež na relatívne nízkej úrovni, pri ešte väčšom pomere domorodého a málo vzdelaného obyvateľstva. Zaujímavou informáciou je tiež fakt, že produktivita Nového Zélandu je porovnateľná s produktivitou na Slovensku, pričom ak si porovnáme priemerne mzdy na Novom Zélande a na Slovensku prepočítané cez paritu kúpnej sily, tak zistíme, že u nás za odvedenú prácu dostávame podstatne menej reálnych prostriedkov potrebných na život.

Veľká Británia

Od roku 1909 do roku 1993 platil vo Veľkej Británii zákon (The Edwardian Trade Boards Act), podľa ktorého zamestnávatelia a odbory vzájomne dohadovali výšku minimálnej mzdy zvlášť pre každý hospodársky sektor. Tento právny akt uviedol do života Winston Churchill v roku 1908. Vláda Johna Majora v rámci svojho boja s odbormi v roku 1993 tento zákon a tým pádom aj inštitút minimálnej mzdy v Británii zrušila. Podľa vtedajších vyhlásení konzervatívnych politikov mal tento krok prispieť k zvýšeniu produktivity práce a zníženiu nezamestnanosti. Podľa rôznych politológov ale vtedajším britským vládnym predstaviteľom išlo v prvom rade o oslabenie postavenia odborov, čo sa v konečnom dôsledku aj podarilo. Nech už to bolo ako chcelo, reálne sa nič zo sľubovaného nenaplnilo. Nedošlo ani k podstatnému zníženiu nezamestnanosti, ani k podstatnému rastu produktivity, alebo hospodárstva, ktoré by sa dali aspoň sčasti pripísať zrušeniu sektorovo dohadovanému inštitútu minimálnych miezd. Reálne ale došlo k tlaku na znižovanie miezd v celom priereze hospodárstva ostrovnej krajiny a k tlaku na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, aby pracovali za mzdy, ktoré boli hlboko pod úrovňou chudoby.

V roku 1999 vláda labouristov na čele s Tonym Blairom pristúpila k "znovuzavedeniu" celonárodnej minimálnej mzdy, čo sa stretlo s veľkým odporom konzervatívcov, ktorí argumentovali tým, že to poškodí ekonomiku a zvýši nezamestnanosť. Ako na potvoru, aj napriek tomu, že labouristi splnili svoj sľub voličom a celoštátnu minimálnu mzdu vo Veľkej Británii aj zaviedli, sa nič také dodnes neudialo a tento inštitút dodnes funguje, pričom sa ho už nepokúšajú zrušiť ani dnešní britskí konzervatívci - prečo asi?

"myslím si, že znovuzavedenie minimálnej mzdy bol úspech" a "nakoniec to dopadlo lepšie, ako sa očakávalo"
David Cameron (šéf konzervatívcov, rozhovor pre the Guardian /2005/) - zdroj

Nemecko

Najvýznamnejšia európska ekonomika zaviedla inštitút minimálnej mzdy len začiatkom tohto roka (od 1. 1. 2015) a hoci ešte platia rôzne odklady a prechodné obdobia v jej zavádzaní, tak už dnes je možné na základe exaktných výsledkov skonštatovať, že k žiadnym negatívnym dôsledkom nedošlo a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nedôjde. Ale veď čas ukáže...

Škandinávia, Rakúsko, atď

Vo viacerých európskych ekonomikách sa inštitút minimálnej mzdy neuplatňuje, prípadne má celkom inú podobu. V Rakúsku sa minimálne mzdy dohadujú medzi zamestnávateľmi a odbormi na sektorovej úrovni a ich platnosť je bez výnimky rozširovaná cez inštitút rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, pričom takto dohodnuté minimálne mzdy platia pre 98% zamestnancov. Pre ostávajúce 2% zamestnancov (upratovači a au pair) platia minimálne mzdy určené štátom.

V Škandinávii je rozšírený systém flexicurity, ktorý na jednej strane odstránil z regulácií práce inštitút minimálnej mzdy, alebo odstupné pri prepúšťaní, ale na druhej strane posilnil sociálnu ochranu prepustených a nezamestnaných, vrátane reálne fungujúcej rekvalifikácie, posilnil postavenie odborov v spoločnosti a význam kolektívneho vyjednávania, ako i podporu zamestnanosti zo strany štátu. K zavedeniu flexicurity došlo po celospoločenskej otvorenej diskusii a dohode, pričom v týchto štátoch nie sú spochybňované kolektívne práva zamestnancov ako inde v Európe, alebo vo svete. U nás, narozdiel od týchto krajín, existuje len tlak na posilňovanie pracovno-právnej flexibility, ale tlak na posilňovanie bezpečnosti a udržateľnosti pracovných miest absolútne absentuje.

V Škandinávii, Rakúsku, Nemecku, atď, je dokonca úplne normálne a akceptované, že odborári sú zastúpení v parlamente, dokonca súčasný predseda švédskej vlády je bývalý šéf "kováckych" odborov.

USA

V polovici tridsiatych rokov minulého storočia zaviedol americký prezident v rámci svojho programu New Deal (program na obnovu ekonomiky po veľkej hospodárskej kríze) minimálnu mzdu, ktorá v USA platí dodnes a v posledných rokoch prebieha intenzívna diskusia nie o tom, či ju zachovať, ale o tom, o koľko ju zvýšiť...

Obrázok blogu
(zdroj: Pracujúca chudoba)

Deregulácia práce v realite

Množstvo štátov, ako nápravné opatrenie po svetovej ekonomickej kríze zaviedlo deregulačné opatrenia na svojich trhoch práce, nakoľko od týchto krokov očakávali zlepšenie ekonomických ukazovateľov. Tieto deregulačné opatrenia vo svojej podstate nemali žiadne logické zdôvodnenie, nakoľko miera pracovných regulácií nemala, prípadne mala len marginálny vplyv, na vznik samotnej krízy. Samotné deregulačné opatrenia na jednotlivých pracovných trhoch nepriniesli žiadne pozorovateľné a empiricky doložiteľné pozitíva, práve naopak, priamo poškodili zamestnancov a ich kolektívne práva.

Aj napriek znižovaniu miezd, dôchodkov, soc. dávok, masívnemu prepúšťaniu, atď, nedošlo k vyriešeniu masívneho zadlžovania štátov na ktoré najviac doľahla kríza, ako sú Grécko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko, atď a nijakým spôsobom takýto postup nepomohol tamojším ekonomikám. Naproti tomu, takú ekonomiku, akou je Rakúsko, kde je regulácia domáceho trhu práce jednou s najsilnejších v Európe, si kríza v podstate ani nevšimla a dodnes je Rakúsko krajinou s najnižšou nezamestnanosťou v Európe.

Najčastejšie sa ako príklad toho, ako pomohla deregulácia trhu práce, uvádza Írsko, ktoré malo počas krízy veľké problémy a dnes patrí medzi ekonomických tigrov. Problémom tohto konštatovania je problém kompozície a dekompozície. Za tým, že sa Írsko relatívne rýchlo a dobre vysporiadalo s následkami krízy, nie je deregulácia trhu práce, ktorá v Írsku síce tiež sčasti prebehla, ale iné prorastové a ekonomicko-administratívne opatrenia. Pravdou je aj to, že v Írsku prebehla deregulácia v menšej miere ako na Pyrenejskom polostrove, alebo v Grécku a predsa je na tom dnes Írsko podstatne lepšie. Aj napriek týmto jasným faktom sa stále deregulácia trhu práce a následný rast v Írsku uvádzajú v kauzálnych súvislostiach, čo pravda nie je ani len náhodou...

Obrázok blogu
(zdroj: Pracujúca chudoba)
Ján Košč

Ján Košč

Bloger 
  • Počet článkov:  107
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Ekonomicky analytik KOZ SR, spoluzakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba a zakladateľ Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. V tomto blogu prezentujem svoje osobné názory, ktoré nemusia byť totožné s oficiálnymi stanoviskami KOZ SR, OZ Pracujúca chudoba a ani Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu