reklama

Svinstvá, klamstvá a zavádzanie (práca a platy - jún 2015)

Na našom trhu práce sa stále niečo deje, dôkazom toho je aj fakt, že od posledného dielu tohto seriálu neubehol ani mesiac a už je znova o čom písať i diskutovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Firmy nevedia nájsť ľudí, obzerajú sa po Rumunoch a Bulharoch

Nemám nič proti tomu, aby na našom trhu práce pôsobili aj zahraniční zamestnanci. Tak ako naši rodáci pracujú po celej Európe, v Severnej Amerike a zriedkavejšie aj inde, sa nevyhneme tomu, aby k nám neprichádzali cudzinci.

Dokonca príchod cudzincov môže byť aj pozitívnym impulzom pre ekonomiku a rozvoj spoločnosti ako takej. Dokazujú to aj pozitívne skúsenosti na západe.

Ale predsa len, na v súčasnosti toľko spomínanej potrebe najímať viac cudzincov mi niečo vadí. Prečo sa s týmto problémom stretávajú zväčša tí zamestnávatelia, ktorí platia na, alebo tesne nad úrovňou minimálnej mzdy? V nasledujúcom článku je to napr. zástupca personálnej agentúry McRoy Slovakia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SME.sk / Firmy nevedia nájsť ľudí, obzerajú sa po Rumunoch a Bulharoch 

Obrázok blogu
(zdroj: hnonline.sk)

Prečo poniektorí zamestnávatelia plačú, že nedokážu nájsť dostatok kvalifikovaných zamestnancov, keď v zahraničí pracuje viac ako 100 000 našich a kvalifikovaných rodákov s pracovnými návykmi, z ktorých mnohí by sa radi vrátili domov?

Prečo neponúknu týmto schopným a na prácu zvyknutým ľuďom dostatočný plat, aby ich presvedčili k návratu?

Nie celkom rozumiem, prečo noviny, ktoré samé seba považujú za mienkotvorné, dávajú priestor takýmto PR článkom a ani sa len nepokúsia urobiť aspoň nejakú čiastočnú analýzu problému. Ale aby som nebol úplne nespravodlivý o pár dní po vyššie zmienenom článku vyšiel ďalší.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sme.sk / Tretina firiem na Slovensku nevie nájsť vhodných ľudí

V ktorom TASR nechala priestor aj marketingovému manažérovi spoločnosti ManpowerGroup Jiřímu Halbrštátovi, ktorý sa vyjadril takto:

"zamestnávatelia budú musieť poľaviť zo svojich požiadaviek, alebo prehodnotiť prístup k ľudským zdrojom"

Už len dodám, to, čo marketingový manažér nepovedal nahlas, že hlavná zmena v prístupe k ľudským zdrojom bude musieť prebehnúť v odmeňovaní, aby ľudia mali chuť a motiváciu pracovať.

Mimochodom, v nasledujúcom článku si môžete prečítať, že znižovanie sociálnych dávok nie je schodnou cestou k tomu, ako pritiahnúť nezamestnaných k práci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pravda.sk / Povaľači, alebo obete?

A na záver jeden môj starší blog:
Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov na Slovensku

Obrázok blogu
(zdroj: i.sme.sk)

Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa zväčšuje

O fakte, hovoriacom o prehlbujúcej sa priepasti medzi bohatými a chudobnými sa v poslednej dobe hovorí dosť, napríklad aj v tomto článku.

Novinky.cz / Propast mezi bohatými a chudými se zvyšuje, varuje OECD

Niektorí komentátori a diskutéri ale spochybňujú výpovednú hodnotu týchto výskumov, minimálne ako relevantných pre Slovensko, nakoľko podľa mnohých ukazovateľov je nerovnosť na Slovensku relatívne nízka. Napríklad sa dosť často spomína, že do príjmovej chudoby sa u nás prepadá menší podiel občanov, ako v západnej Európe. Problémom je metodika, ktorou sa tento ukazovateľ počíta a ako sa výsledky interpretujú. Pričítajte si nasledujúci článok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Novinky.cz / Rizika popírání chudoby

V ktorom autori spomínajú štúdiu z roku 2012, kedy zvolili inú metodiku.

Jak tedy spočítat příjmovou chudobu, aby ji šlo v rámci Evropy lépe porovnávat? Například tak, že vyjdeme z mediánového příjmu na úrovni celé EU, a to opět v paritě kupní síly, která vyrovnává rozdíly v cenách. Když to statistikové v roce 2012 udělali, vyšlo jim, že příjmovou chudobou trpí 24 % Evropanů. V Česku to bylo cca 30 %. 

Slovensko sa v tejto štatistike priblížilo k 40 %...

A ďalší článok na tému pracujúcej chudoby z Čiech, ktorý v mnohom pasuje aj na Slovensko.

Rozhlas.cz / V ČR se rozšiřuje fenomén pracující chudoby

V ďalšom článku sa autor zaoberá chudobou a príčinami chudoby na Východnom Slovensku, pričom je aj z tohto článku jasné, že drvivá väčšina týchto ľudí sa do chudoby nedostala pre lenivosť, alebo neschopnosť.

Korzár.sk / Veľa východniarov žije až na hranici chudoby

Podľa odhadov niektorých ekonómov, žije na východe Slovenska v chudobe viac ako 50% obyvateľstva.

O tom, ako to je s rovnosťou šancí hovorí aj komix z "pera" Tobyho Morrisa, ktorý preložili politickí aktivisti Idealisté.cz 

A určite ste už počuli, ako si politici a analytici pochvaľujú, že nám stúpa domáci dopyt a aj na tomto základe nám rastie HDP. Síce som už o tom písal, ale opakovanie nezaškodí. Domáci dopyt nám stúpa nie preto, že by v dôsledku zvýšenej ekonomickej aktivity stúpali príjmy rodín na Slovensku, ale preto, že sa tieto rodiny viac zadlžujú. O tom, ako sa chudoba na Slovensku prehlbuje a zakoreňuje hovorí aj nasledujúci článok.

Sme.sk / Ľudí na Slovensku tlačí do dlhov najmä nezamestnanosť

Pritom dosť často zvykneme počúvať, ako nám na Slovensku rastú mzdy. Fakt, že vo väčšine prípadov sa spomína rast nominálny a nie reálny je jedna stránka zavádzania a fakt, že nikto nepovie, nakoľko sa na tomto raste podieľa nárast nadčasovej práce, to už pomenujme rovno "vrtením psom"...

Súčasným tempom sa na úroveň Rakúska dostaneme v roku 2100

V online chate s čitateľmi jedného českého denníka sa predseda ČMKOS (Českomoravská konfederace odborových svazů) sa vyjadroval k platom v ČR a mimo iné povedal, že zatiaľ čo v Nemecku zamestnancom výrazne stúpli platy počas krízy, v Čechách bol rast len nepatrný. Keď si uvedomíme, že platy na Slovensku rastú ešte pomalšie ako v Čechách a sú aj o dosť nižšie, tak nás musia doslova zamraziť jeho slová o tom, že na platovú úroveň Rakúska sa Česi súčasným tempom dostanú v roku 2100.

Rast platov v ČR a ani SR nezodpovedá ani produktivite, ani rastu cien. Predseda ČMKOS hovorí, že odbory musia viac tlačiť na zvyšovanie miezd, aby sa tieto jeho slová nenaplnili. Už dodám, len toľko, že tlačiť na zvyšovanie miezd musia hlavne zamestnanci, či už sú členmi odborov, alebo nie, pretože odbory ako organizácia nič nevybavia, ak sa za tieto požiadavky jasne a osobne nepostavia ľudia samotní. Pretože v súčasnosti na západe stúpajú platy vyšším percentom, ako u nás a tak našich západných susedom nielen, že nedobiehame, ale sa im viac a viac vzďaľujeme.

Idnes.cz / Chat-s-prědákem-odborů-Josefem-Strědulou

Bude v Trnave ostrý štrajk?

Momentálne je trnavskej automobilke vyhlásená štrajková pohotovosť, nakoľko sa sociálni partneri nedohodli ani pred sprostredkovateľom. O tom, či zamestnanci vyhlásia ostrý štrajk sa podľa všetkého rozhodne v nasledujúcich dňoch

Sme.sk / V PSA rokujú aj bez sprostredkovateľa. Odborári zbierajú podpisy

Podľa FB profilu trnavských zamestnancov zvolávajú odbory mimoriadnu konferenciu na 14. júna, takže sa dá predpokladať, že tento termín bude zlomový. Na tom istom profile sa objavila nasledujúca fotografia.

Obrázok blogu
(zdroj: OZ KOVO PCAS)

Aj s nasledujúcim vysvetlením:
"zamestnávateľ prostredníctvom riaditeľa prevádzky Lakovňa nariadil riadiacim pracovníkom, aby okamžite, akonáhle sa v spoločenských miestnostiach (UEP, ZVT) objavia letáky od odborovej organizácie, tieto zozbierali, roztrhali a zlikvidoval i. Naopak bolo odporúčané, aby informácie, ktoré prichádzajú internou poštou od zamestnávateľa boli dôsledne ľuďom odprezentované, ideálne aj rovno prečítané... Podobné informácie dostávame už aj z prevádzky Zvarovňa. Z nášho pohľadu tu ide o jednoznačnú CENZÚRU a v žiadnom prípade nás to neodradí od toho, aby sme Vás i naďalej pravidelne informovali tak, ako doteraz... Keďže aj dnes sme Vás chceli informovať o aktuálnej situácii a o kľúčovej konferencii, ktorá sa bude konať v nedeľu, rozdali sme Vám tieto letáky priamo na turniketoch a určite v tom budeme pokračovať. NÁS CENZÚRA NEZASTAVÍ... "

Podľa informácií, ktoré sa autorovi tohto blogu podarilo získať od nemenovaných zamestnancov, zamestnávateľ tlačí na zamestnancov aj napriek tom, že právo na štrajk vyplýva z Ústavy:
"zamestnávateľ robil prieskum medzi zamestnancami, či podpíšu súhlas so štrajkom a snaží sa ich zastrašiť"

Posledná ponuka od zamestnávateľa bola takáto:
"v roku 2015 vyplatenie jednorazovej odmeny za flexibilitu (podmienenú ešte dohodou na novej forme flexibility – KPČ) vo výške 300€ pre všetkých zamestnancov a ešte + 100€ pre tých, ktorí pracujú na zmeny (odôvodňujú to tým, že oni sa podieľajú na flexibilite viac). Ďalej od 1. januára 2016 +27€ do základu všetkým zamestnancom a možnosť vyplatenia odmeny v 2016 max. do výšky 200€ za výsledky závodu (podmienené splnením počtu vyrobených aut a splnením ukazovateľov v oblasti nákladov na výrobu). Tá posledná odmena je z nášho pohľadu holub na streche, pričom naplnenie podmienok ako zamestnanci nedokážeme ovplyvniť"

Posledná požiadavka odborov bola takáto:
"v roku 2015 odmena 400€ pre všetkých, od 1.1. 2016 60€ do základu všetkým a odmena v roku 2016, (3,4% podiel na vyplatených mzdách – presne to isté dostávajú naši fr. kolegovia)."

A ešte niečo o podmienkach v PSA Trnava: 
"v rokoch 2013 a 2014 sme mali zmrazené mzdy a aj napriek tomu sa neustále optimalizovalo a zvyšovala sa ich vyťaženosť a produktivita závodu. To všetko stále nestačilo, zamestnávateľ od mája zvyšuje kadenciu výroby z 57 vyrobených aut za hodinu na 60 aut, čo je 5,4 % navýšenie produktivity pri nezmenených nákladoch na energie a zatiaľ aj na mzdy. Základná organizácia zamestnávateľovi nedala súhlas na zmenu normy spotreby práce, no aj napriek tomu ju zaviedol a plán zvýšil (čo je v rozpore so zákonom). Okrem iných vecí sme napadli aj samotnú metodiku merania časov (pri normovaní postov), keďže u nás sa robí vážený priemer z minimálnych nameraných časov, ktoré človek počas merania dokáže aspoň 2 krát zopakovať. Keď odbory túto metodiku konzultovali s profesionálni normovačmi, títo potvrdili, že takto sa vážený priemer v žiadnej metodike nemôže vyrátať, keďže do váženého priemeru by mali vstupovať všetky namerané časy, po odfiltrovaní tých najextrémnejších (najdlhších aj najkratších). Naši ľudia sú naozaj vyťažený už tak, že to hraničí s ľudskými možnosťami o čom hovorí aj to, že každý mesiac nám z výrobných postov odchádza viac ako 100 ľudí, často krát aj so zdravotnými problémami. Musím spomenúť aj to, že od začiatku roka pracujeme takmer každú sobotu, čiže ani cez víkend si ľudia neodpočinú."

Obrázok blogu
(zdroj: ideliste.cz)

Mimochodom, o tom, že v PSA Trnava naozaj niečo nie je v poriadku svedčí taká vysoká fluktuácia, akú spomína nemenovaný zdroj. Ak odchádza viac ako 100 ľudí každý mesiac, hoci aj z takto veľkej firmy, tak to nie je v poriadku ani len náhodou.

A prečo odbory v PSA Trnava nenahlásili porušenie zákona v súvislosti s normovaním práce?
"odbory zatiaľ podnet nepodali, keďže sa to udialo len nedávno (v priebehu mája) a momentálne je prioritou kolektívna zmluva, ale pokiaľ viem, podnet sa chystá"

"nemáme ale veľkú dôveru v Trnavský Inšpektorát práce, keďže nedávno tam išiel podnet, kde sme si boli na 100% istí, že je opodstatnený a odpoveď bola, že zamestnávateľ nič neporušil... Išlo o to, že máme aktuálne dobiehajúce KPČ (flexikonto) a zamestnávateľ nútil individuálne jednotlivcov, aby ostávali na "dobrovoľné” odrábanie hodín v KPČ (4 hodiny navyše po skončení svojej prac. zmeny). Museli podpísať individuálny súhlas, inak by to malo dopad na ich variabilnú zložku (individuálna prémia). Zamestnávateľ tým podľa nás a aj na základe stanoviska odborníkov (právnikov) obchádzal ZP, podľa ktorého sa rozvrh v NRPČ (resp. v KPČ) vydáva výlučne po dohode s odborovou organizáciou. Opakujem nebol to platený nariadený nadčas, ale hodiny, ktoré vstupovali do KPČ..."

Viac o situácii a dôvodoch neústupnosti zamestnancov v Trnavskom PSA si prečítajte aj v mojom staršom blogu:
Chyba, alebo socializácia straty korporácie na Slovensku?

V prípade, že chcete zamestnancov PSA Trnava podporiť, ako ich zatiaľ podporilo viac ako 20 000 kolegov z celého Slovenska, prostredníctvom svojich základných odborových organizácií, tak sa pozrite SEMSEM a SEM.

UPDATE (12. 6. 2015, 11:40) : Zastupcovia zamestnancov PCA Slovakia (PSA Trnava) zvolávajú na 19. júna 2015 protestný pochod Trnavou na podporu zamestnancov PCAS. Viac info

Insolventnosť sa dá riešiť zákonom

O neplatení faktúr a miezd sa v našej spoločnosti hovorí už desaťročia, no aj napriek rečiam, sa s tým nič reálne nerobí a druhotná platobná neschopnosť v takej miere, ako ju poznáme v deväťdesiatych rokov minulého storočia, sa vraj znova vracia. Mnohí „podnikatelia“ majú za sebou veľa firiem, ktoré zostali dlžné kade-komu, nechali ich „zbankrotovať“, no oni podnikajú ďalej a práve takýto tiežpodnikatelia ťahajú pod vodu poctivých podnikateľov, živnostníkov a zamestnancov.

Pritom existuje relatívne jednoduchý nástroj, ako takémuto konaniu zabrániť, fungujúci v zahraničí.

Len v odvetví elektrotechniky a strojárstva sú podľa prieskumu počas troch rokov po lehote splatnosti pohľadávky v sume približne 400 miliónov eur. Problémom s ich vymáhaním má zabrániť zákon, aký existuje napríklad v Anglicku alebo Nemecku.

"Kde po 30 dňoch, ak je podnikateľ insolventný, musí dať podnik do konkurzu, likvidácie alebo inej formy ochrany, inak je trestnoprávne a hmotnoprávne zodpovedný“ (Emil Machyna, OZ KOVO)

Odborári na jednaní tripatity predstavili návrh na prijatie takého zákona u nás.

Sme.sk / Odborári chcú riešiť insolventnosť zákonom
OZ KOVO / Odborári požadujú riešiť insolventnosť zákonom

Podobný, aj keď menej účinný návrh prináša pripravovaná novela obchodného zákonníka, ktorý má priniesť tzv. čiernu listinu štatutárov.

Etrend.sk / Podnikateľov ochráni čierna listina štatutárov

To, že takéto zákony sú potrebné a už včera bolo neskoro je jasné snáď každému triezvo uvažujúcemu človeku. Som ale zvedavý na argumenty tých, ktorí sa tomuto budú určite brániť...

Kedy budeme robiť menej?

Keď sa začiatkom 20. storočia zavádzal 8 hodinový pracovný čas (prvá krajina, ktorá prijala zákon o 8 hod. prac. čase v roku 1918 bolo Československo), predpokladali ekonómovia, že sa čas strávený v práci bude aj naďalej skracovať.

Sčasti sa tieto predpoklady prostredníctvom platenej dovolenky, zrušením pracovných sobôt a skracovaním týždennej pracovnej doby naplnili, ale na prelome 20. a 21. storočia sa pracovný čas prestal skracovať a momentálne čelíme tlaku na predlžovanie času stráveného v práci.

Etrend.sk / Kedy budeme robiť menej?

To sme na tom naozaj tak zle, že musíme nechávať pracujúcich dlhšie v práci, aj napriek tomu, že tu máme tak veľa nezamestnaných a v kontraste s tým, ako sa nám dvihla produktivita práce v porovnaní s tým, aká bola začiatkom 20. storočia, kedy sa skracovanie pracovnej doby naštartovalo?

Som osobne presvedčený, že v súčasnosti najrozšírenejší 40 hodinový pracovný týždeň je možné ďalej postupne skracovať bez toho, aby to poškodilo ekonomiku, alebo spoločnosť. Podobné kuvičie hlasy sa šírili aj v roku 1918, keď Československo prijalo zákon o 8 hodinovej pracovnej dobe, a tiež sa ukázali ako neopodstatnená hlúposť. To, čo sa musí začať, aj s ohľadom na alarmujúcu nezamestnanosť, je diskusia o nie o tom, či vôbec, ale o tom, akým tempom týždenný pracovný čas začať postupne znižovať.

Podiel miezd na HDP

Podľa najnovších štatistík Eurostatu ide na platy na Slovensku len malá časť z vyprodukovaného HDP. Ako sme dopadli v porovnaní s inými krajinami EÚ si pozrite na nasledujúcom obrázku.

zdroj údajov: Eurostat
zdroj údajov: Eurostat (zdroj: FB / Pracujúca chudoba)

Fakt, že je niečo v našej ekonomike hnilé, potvrdzuje aj ďalšia štatistika, ktorá hovorí o tom, aký je podiel majetku domácnosti na HDP. Dopadli sme horšie ako napríklad Poliaci, Maďari, Česi, Bulhari, alebo Chorváti.

Zdroj: UniCredit bank
Zdroj: UniCredit bank (zdroj: Finweb)

Hnonline.sk / Naše domácnosti predbehli aj Bulhari. Sú medzi najchudobnejšími v Európe

Vymáhanie kolektívnych práv

Možno ste postrehli, že odbory zastupujúce hudobníkov v Severnej Amerike zažalovali filmové štúdio za neplnenie kolektívnej zmluvy.

Pravda.sk / Odbory hudobníkov USA žalujú štúdio za nahranie hudby na Slovensku

Okrem toho, že je to na naše pomery kuriózny prípad, ma na tomto prípade zaujalo niečo iné. Na Slovensku nie je možné, aby odbory žalovali zamestnávateľa pre neplnenie uzavretej kolektívnej zmluvy, pretože naše súdy nemôžu rozhodovať kolektívne spory.

V tejto súvislosti ma napadá jediné, kde sú tie nadpráva odborov na Slovensku, ktoré tak často spomínajú zamestnávatelia, politici a rôzni analytici?

Obrázok blogu

Svinstvá, klamstvá a zavádzanie (práca a platy - máj 2015)
Svinstvá, klamstvá a zavádzanie (práca a platy - apríl 2015)

Ján Košč

Ján Košč

Bloger 
  • Počet článkov:  107
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Ekonomicky analytik KOZ SR, spoluzakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba a zakladateľ Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. V tomto blogu prezentujem svoje osobné názory, ktoré nemusia byť totožné s oficiálnymi stanoviskami KOZ SR, OZ Pracujúca chudoba a ani Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu