Sestry zarábajú 1000 - 1200 eúr, tak čo chcú?

Autor: Ján Košč | 1.12.2015 o 18:11 | (upravené 1.12.2015 o 20:15) Karma článku: 11,80 | Prečítané:  20554x

V súčasnej situácii sa minister Čislák a zástupcovia nemocníc radi chvália, ako sestry zamestnané v slovenskom zdravotníctve dobre zarábajú. Prečo tak robia je snáď všetkým jasné...

Vrtenie psom sa stáva normou a politickým folklórom

Nie, Čislák a zástupcovia nemocníc neklamú, naozaj takéto priemerne platy v slovenských nemocniciach sestry majú. čo ale v tomto prípade "taktne" obchádzajú?

1. ide o priemernú hrubú mzdu, čiže pred zdanením a zodvodnením mzdy,

2. uvádzanú hrubú priemernú mzdu nedosahuje cca. 60% sestier (prečo neuvedú medián?),

3. prečo zodpovední nepovedia akú časť z týchto príjmov tvorí nadčasová práca, keď všetci dobre vieme, že nadčasy v slovenskom zdravotníctve sú využívané nielen za hranicou zákona, ale i zdravého rozumu (unavený a demotivovaný zdravotnícky personál je slovenskou realitou),

4. prečo zodpovední nepovedia akú časť z týchto príjmov tvoria príplatky za nočné a poobedňajšie zmeny, za infekčnosť, a iné rizikové príplatky?

Prečo sa minister aj s predstaviteľmi nemocníc týmto účelovým zdôrazňovaním, vraj vysokých platov sestier, pokúšajú rozdúchať závisť medzi laickou verejnosťou? No jednoducho preto, že ťahajú za kratší koniec a žiadne iné argumenty nemajú. Chytajú sa slamky a občania tohto štátu by im na to skočiť nemali.

A prečo sa poukazovaním na platy snažia doslova zadusiť diskusiu o ďalších požiadavkách, ktoré sestry podávajúce výpovede majú?

Rovnako je doslova fascinujúca snaha vraziť klin medzi samotné sestry diskusiou o politizácii a účelovosti .

Nakoniec už len niekoľko zaujímavých informácií:

"Podľa štatistiky OECD pripadalo v roku 2013 na Slovensku na tisíc obyvateľov presne 5,8 zdravotnej sestry. Z 32 krajín sme jedenásti od konca, čiže na čele poslednej tretiny. Na porovnanie, v susednom Česku na tisíc ľudí evidovali 8 sestier, v Nemecku 13 a vo Švajčiarsku 17,4."
(Peter Javůrek)

"Seriózny vedecký výskum dokázal, že šanca pacienta na prežitie po operácii nezávisí len od výsledku operácie. Do veľkej miery závisí od počtu a kvalifikácie sestier, ktoré pacienta následne ošetrujú. V najprestížnejšom medicínskom časopise na svete – Lancet (link tu) bola minulý rok bola publikovaná veľká štúdia. Skúmala vplyv vzdelania sestier a počtu pacientov o ktorých sa stará jedna sestra na oddelení, na úmrtnosť po operáciách na chirurgických oddeleniach. Autori spolu analyzovali 439 800 hospitalizovaných pacientov v 300 nemocniciach v 9 európskych krajinách. Výsledky boli jednoznačné.

A teraz pozor. Úmrtnosť po operáciách stúpala o 7% pri každom náraste počtu pacientov na jednu sestru o jedného pacienta. Naopak úmrtnosť klesala o 6% pri každom náraste podielu sestier s vysokoškolským vzdelaním o 10%. Celkový rozdiel v úmrtnosti medzi nemocnicami, ktoré mali preťažené sestry s nižšou kvalifikáciou a tými ktoré sa starali o menší počet pacientov a mali vyššiu kvalifikáciu bol vyše 30%. Slovom tridsať percent! Inak povedané ak manažmenty zamestnali málo sestier s nižšou kvalifikáciou starostlivosť sa zhoršila do tej miery, že tretina pacietov zomrela zbytočne.  Mimochodom, v tejto štúdii počet pacientov na 1 sestru na oddelení siahal od 5,2 pacienta v Nórsku po 12,7 pacienta v Španielsku (viď tabuľka). U nás je to tak 15."
(Tibor Hlavatý)

Mimochodom, túto tabuľku ste videli?

zdroj: ILO statzdroj: ILO stat (Tomáš Meravý)

Pochádza z blogu Tomáša Meravého (liberálneho ekonóma), ktorý k tomu napísal nasledujúce:

"Ako vidíme, Slovensko má z vybraných štátov najväčší priemysel, ale najnižšiu celkovú zamestnanosť. Náš priemysel patrí v pomere k celej ekonomike k najväčším v EÚ. Jeho podiel na celkovej zamestnanosti je 23%, čím sa Slovensko zaraďuje na druhé miesto v EÚ hneď za Českou republikou. Náš problém spočíva v tom, že nevieme dostatočne dobre tvoriť pracovné miesta v iných odvetviach ako v priemysle. Veľmi problematický je aj náš verejný sektor. Počet zamestnancov vo verejnom sektore na Slovensku je nižší ako v ostatných troch štátoch. Lenže nie je verejný sektor ako verejný sektor. Slovensko má jasne viditeľnú prezamestnanosť v byrokraticko-represívnom aparáte (stĺpec nazvaný "Verejná správa"), ale výrazne zaostáva v sektoroch vzdelávania, zdravotníctva a sociálnych služieb."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza z SaS, pre postoje Sulíka

Mihál nesúhlasí s postojmi Sulíka.


Už ste čítali?