reklama

Ako politici "pomáhajú" podnikateľskému prostrediu a ako by mali

Flexibilnejší zákonník práce, oklieštenie práv odborov, zrušenie minimálnej mzdy a minimalných mzdových nárokov, znižovanie a rušenie sociálnych davok, to je len výcuc z programov niektorých strán...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

...smerujúcich podľa nich k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Takéto sľuby (niektorí len vybraté) majú vo svojich volebných programoch skoro všetky relevantné politické strany, ako #Sieť, OĽaNO+NOVA, KDH, Most-Híd, SNS, SMK, ale i tie menej relevantné, ako Skok, Šanca, SDKÚ-DS, Kanik (bohvie ako sa volá tá jeho strana), atď. A podľa môjho skromného názoru je to aj jeden z hlavných dôvodov, prečo sa nedokážu dotiahnuť na stranu Smer-SD a prečisliť jej preferencie, aj napriek tomu, že minimálne v súčasnosti Smer-SD ťahá za podstatne kratší koniec čo sa korupcie a transparentnosti týka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tieto strany ešte stále žijú mantrami z osemdesiatych rokov minulého storočia a akosi nedokážu, alebo nechcú pochopiť, že neoliberálne teórie sa už dávno ukázali ako mimoriadne hlúpe a mimo reality.

A aká je realita?

Čo tvrdia relevantné medzinárodné inštitúcie?

Medzinárodný menový fond (MMF):

"nižšia nerovnosť súvisí s rýchlejším a dlhšie trvajúcim hospodárskym rastom a prerozdeľovanie má na rast zrejme pozitívny vplyv"

"zvyšovanie príjmu bohatých znižuje rast a, naopak, zvyšovanie príjmu chudobných rast zvyšuje"

Vzťah medzi príjmovou nerovnosťou a sociálnymi a zdravotnými problémami
Vzťah medzi príjmovou nerovnosťou a sociálnymi a zdravotnými problémami  (zdroj: Ineqality.org)

OECD:

"ďalšie prehlbovanie príjmovej nerovnosti bude vytvárať negatívne vplyvy na hospodársky rast"

"okliešťovanie pracovných kódexov a kolektívneho vyjednávania nemá pozitivný vplyv na produktivitu práce a pravdepodobne ani na zamestnanosť"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Slovensko patrí medzi krajiny s najhorším zamestnaneckým prostredím spomedzi krajîn OECD"

"viac ako polovica pracovných miest, ktoré vznikli od 90. rokov minulého storočia patrí do kategórie prekernej práce, pričom domácnosti, ktoré od tejto práce závisia, vykazujú vyššiu mieru chudoby, ako ostatné domácnosti"

vzťah medzi príjmovou nerovnosťou a pokrytím zamestnancov kol. zmluvami
vzťah medzi príjmovou nerovnosťou a pokrytím zamestnancov kol. zmluvami (zdroj: ILO)

World economic forum (WEF):

"zásadnými problémami slovenského podnikateľského prostredia sú: korupcia, byrokracia, vymožiteľnosť práva a schopnosť udržať si a prilákať talenty“

Viaceré vedecké štúdie:

Napríklad van der Wel a Halvorsen (2015) dokazujú, že ochota pracovať je paradoxne vyššia v tých štátoch, v ktorých sú sociálne systémy najštedrejšie, pričom práve náš región je v týchto prácach uvádzaný ako príklad nízkej ochoty pracovať a zároveň s viac/menej reziduálnym systémom sociálnych dávok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"ľudí nemotivuje iba samotná možnosť pracovať, je pre nich dôležitá aj zmysluplnosť samotnej práce, keď ju nevidia, ich ochota robiť klesá"

O dávke v nezamestnanosti čítajte tu:
Slováci si musia dávku v nezamestnanosti tvrdo odpracovať!

Napríklad Onaran a Galanis, 2013 ukazujú, že:

"pokles spotreby spôsobený znižujúcim sa podielom miezd na HDP nie je kompenzovaný rastom súkromných investícií. Celkový domáci dopyt teda klesá, krajina dokáže udržať rast iba vďaka exportu"

OECD, MMF, Svetová banka a mnohé vedecké štúdie:

"primerané dvíhanie minimálnej mzdy (až na úroveň 60 % priemernej mzdy) neškodí ekonomike ani zamestnanosti, práve naopak, stimuluje ekonomiku prostredníctvom zvyšovania kúpyschopnosti obyvateľstva"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

TAKÉ SLOVENSKÉ RIEŠENIA

Aj napriek týmto jasným zisteniam sa väčšina slovenských politických strán utieka k riešeniam, ktoré majú svoj pôvod v neoliberálnych myšlienkach z osemdesiatych rokov minulého storočia a ktoré už boli dávno výskumami i realitou prekonané, pričom tieto ničomu a nikomu reálne nepomôžu - dokonca v konečnom dôsledku a dlhodobo poškodzujú aj "kapital".

Odvodové zaťaženie

Znižovanie odvodového zaťaženia je hlavným highligtom nadchádzajúcich volieb, hoci ani s týmto opatrením to nie je také ružové, ako by sa mohlo zdať.

Daňovo odvodový mix podľa OECD
Daňovo odvodový mix podľa OECD (zdroj: IFP)

Náš odvodový systém určite nie je dokonalý a zmeny potrebne asi budú, lenže jednoduché zníženie odvodov skrýva niekoľko rizík:

- ako ukázal bloger Milan Kuruc (TU a TU), odvodový bonus z dielne SaS (návrhy politických strán na znižovanie odvodov sú až na detaily v podstate rovnaké) zásadne zhoršuje príjmovú nerovnosť a ako tvrdí OECD i MMF, prehlbovanie nerovnosti zhoršuje výhľad na pozitívny hospodársky rast,

- na jednoduchom znížení odvodov nezarobia ani tak zamestnanci, keď, tak drvivá väčšina len minimálne, ale hlavne zamestnávatelia, ktorým sa podstatne znížia mzdové náklady - pritom mzdové náklady v SR sú už aj dnes jedne z najnižších v OECD a rovnako sa tým zníži aj podiel platov na HDP, hoci SR tiež patrí ku krajinám, kde je tento podiel najnižší v OECD - ale na druhú stranu navýši sa podiel ziskov kapitálu na HDP, hoci v tomto prípade patrí SR k premiantom v OECD.

Obrázok blogu
(zdroj: IFP)

- ako sa zníženie odvodov odrazí na deficite sociálnej poisťovne, verejných financiách a na schopnosti SR platiť súčasné a budúce dôchodky i ostatné sociálne dávky, to už z autorov týchto návrhov nevysvetľuje nikto,

náklady práce na úrovni priemernej mzdy v PPP
náklady práce na úrovni priemernej mzdy v PPP (zdroj: IFP)

- hlavným problém odvodového zaťaženia nie sú len mizerné mzdy, z ktorých sa tieto odvody platia a problém demografie, ale hlavne fakt, že cca. 30% absolventov odchádza každoročne pracovať do zahraničia, kde platia tak dane, ako aj odvody, ktoré sú vo väčšine prípadov vyššie ako na Slovensku - ak sa nepostaráme o to, aby títo ľudia nemuseli odchádzať a aby zmysluplne platenú prácu našli tu doma, tak nám nepomôže ani znižovanie, ani zvyšovanie odvodov - podľa WEF, schopnosť Slovenska udržať si talenty doma je mimoriadne tragická, o prilákaní zahraničných talentov k nám radšej ani nehovorím.

K tejto téme odporúčam nasledujúci článok:
Daňovo-odvodová demagógia

Flexibilita pracovných kódexov

Na túto tému som už toho popísal veľa. Takže len v skratke, aj napriek tomu, že aj hore uvedené WEF identifikovalo celkom iné a podstatnejšie problémy, mnohí slovenskí politici dookola opakujú poprevratovú mantru o socialistickom zákonníku práce. Pritom slovenský zákonník práce vôbec nepatrí k najprísnejšim v EÚ, skôr k štandardu, a ak sa naň pozrieme ako na súčasť mnohých pracovno-právnych kódexov platných v SR, tak zistime, že slovenská pracovná legislatíva je jedna z najliberálnejších v EÚ.

Ak by sa niekto pokúsil zaviesť na Slovensku takú istú pracovnú legislatívu, ako majú v susednom Rakúsku, alebo v Belgicku, Holandsku, prípadne v Dánsku, tak by sme sa strašne veľa napočúvali o komunizme...

Na túto tému odporúčam nasledujúce články:
Rigidné pracovné právo
Pracovno-právna demagógia

Dohody, živnosti a pracovné agentúry

Medzi návrhmi sa objavili aj také zaležitosti, ako zrušenie zodvodňovania dohôd, zrušenie definovania závislej práce a zrušenie zodpovednosti úživateľského zamestnavateľa za podmienky agentúrnych zamestnancov. Aj napriek tomu, že tieto zákony prišli až ako reakcia na zneužívanie zamestnancov a ich tlačenie do prekérnych foriem práce, navrhujú naši politici návrat k tomuto stavu. Pritom tieto prekérne formy prace nemajú inú úlohu, ako prostredníctvom sociálneho dumpingu zlikvidovať konkurenciu a zároveň uvrhávajú množstvo zamestnancov do chudoby. Je naozaj smutné na jednu stranu počúvať politikov ako hovoria o chudobe na Slovensku a na druhej strane, ako navrhujú tento stav naďalej podporovať a šíriť.

Právomoci odborov

Ako povedal jeden klasik, "najprv niekoho zaženieme do kúta, potom ho podrežeme a následne sa vysmievame z toho kde sa ocitol". Presne takto pochodili odbory na Slovensku. Môžeme sa samozrejme baviť o tom, koľko viny na tom nesú samotné odbory, členovia a zamestnanci a koľko z tohto stavu zavinili neoliberálne opatrenia politikov a snaha zlikvidovať odbory ako dôležitú spoločenskú inštitúciu...

Pritom dokumenty ILO a ďalších relevantných organizácií dokazujú, že odborová organizovanosť priamo úmerne súvisí s blahobitom a životnou úrovňou v jednotlivých krajinách a vôbec nie je v rozpore s fungovaním ekonomiky a jej rastom. Návrhy oklieštiť právomoci odborov na Slovensku sú v príkrom rozpore s týmito zisteniami a sú proti zdravému rozumu ako i proti ekonomickému zdraviu tejto krajiny.

Súvislosť odborovej organizovanosti so šťastím obyvateľov
Súvislosť odborovej organizovanosti so šťastím obyvateľov (zdroj: prof. Radcliff (2015))

Minimálna mzda

O minimálnej mzde som toho už tiež popísal hojne, takže naozaj len skrátka. Zrušenie minimálnej mzdy nepomôže nikomu a ničomu, jej zrušenie by vytvorilo tlak na znižovanie miezd, ktoré sú na slovensku už aj tak mizerné a nezodpovedajúce výkonu ekonomiky, produktivite práce a ani vytvoreným hodnotám...

Zdroj: Eurostat
Zdroj: Eurostat (zdroj: FB pracujúca chudoba)

O minimálnej mzde si prečítajte nasledujúce články:
Iness klame, širi mantry a produkuje hlúposti
Ako v Británii minimálnu mzdu zrušili
Minimálna mzda - skáza a katastrófa

AKO ĎALEJ V PODNIKATEĽSKOM A ZAMESTNANECKOM PROSTREDÍ?

Namiesto vylepšovania podmienok jednej skupine obyvateľov cez zhoršovanie podmienok druhej skupine obyvateľov je potrebné vrhnúť sa na riešenie skutočných problémov, ktoré kvária celú spoločnosť a škodia všetkým, nielen podnikateľom, ale i zamestnancom - čiže všetkým občanom...

Korupcia

O odstránení korupcie na Slovensku sa rozpráva už 26 rokov a aj tak sa nič podstatné nedeje a za tento stav nesú zodpovednosť všetky politické strany, ktoré doteraz na Slovensku pôsobili a pôsobia. Neexistuje iná cesta, ako prestať o odstraňovaní korupcie rozprávať a začať ju naozaj odstraňovať - spolu s úplatnými politikmi...

Pracovné súdy

Jedným zo zásadných problémov Slovenska je nedodržiavanie platných zákonov a minimálna šanca vymôcť si na súde ich dodržiavanie minimálne v nejakom primeranom čase. V pracovnej oblasti je tento problém ešte vypuklejší. V Nemecku a Rakúsku fungujú špeciálne pracovné súdy, ktoré promptne a bez prieťahov riešia pracovno-právne spory a ich fungovanie si pochvaľujú tak zamestnanci a živnostníci, ako aj zamestnávatelia. V týchto krajinách dokonca tieto súdy môžu rozhodovať aj kolektívne spory, čo na Slovenku možné nie je. Prečo, to čo funguje a reálne pomáha v Nemecku a Rakúsku, ale i v ďalších krajinách, nemôže fungovať u nás?

STOP podvodníkom!

Nevyplatené mzdy, nezaplatené faktúry, druhotná platobná neschopnosť, reštruktualizácia - Váhostav.

Hovoria vám niečo tieto pojmy? Áno, toto je jeden z najvážnejších slovenských problémov a nie je to len problém Váhostavu. Tomuto prípadu predchádzalo množstvo podobných a je predpoklad, že mnohé ešte budú nasledovať. Podnikatelia, ktorí svojim kolegom robia zlé meno a doslova likvidujú množstvo zamestnancov a živnostníkov si nezaslúžia nič iné, ako tvrdý zákon a jeho dôslednú aplikáciu.

O neplatení faktúr a miezd sa v našej spoločnosti hovorí už desaťročia, no aj napriek rečiam, sa s tým nič reálne nerobí a druhotná platobná neschopnosť v takej miere, ako ju poznáme z deväťdesiatych rokov minulého storočia, sa vraj znova vracia. Mnohí „podnikatelia“ majú za sebou veľa firiem, ktoré zostali dlžné kade-komu, nechali ich „zbankrotovať“, no oni podnikajú ďalej a práve takýto tiežpodnikatelia ťahajú pod vodu poctivých podnikateľov, živnostníkov a zamestnancov.

Pritom existuje relatívne jednoduchý nástroj, ako takémuto konaniu zabrániť, fungujúci v zahraničí.

Len v odvetví elektrotechniky a strojárstva sú podľa prieskumu počas troch rokov po lehote splatnosti pohľadávky v sume približne 400 miliónov eur. Problémom s ich vymáhaním by mohol zabrániť zákon, aký existuje napríklad v Anglicku alebo Nemecku.

V Anglicku, alebo Nemecku, ak má podnikateľský subjekt nevyplatené faktúry 30 dní po splatnosti, musí dať podnikateľ podnik do konkurzu, likvidácie alebo inej formy ochrany, inak je konateľ (štatutár) ako fyzická osoba trestnoprávne a hmotnoprávne zodpovedný. Prečo takéto opatrenie nemôže byť zavedené u nás? Nestojíme o to, aby sme ochránili zamestnancov a živnostníkov a poctivé firmy? Prečo necháme na trhu pôsobiť firmy, ktoré roky neplatia faktúry a ťahajú za sebou do nešťastia množstvo ďalších subjektov a ľudí? Pričom firmy, ktoré toto spôsobujú sa nakoniec očistia cez reštruktualizáciu a ich veriteľom zväčša ostávajú len oči pre plač...

Ďalším možným opatrením je tzv. čierna listina podnikateľov, na ktorú by boli zapísaní podnikatelia (konatelia a štatutári), ktorí za sebou nechávajú skrachované firmy a more nezaplatených dlhov. Ľudia zapísaní na tejto listine by nemohli zakladať ďalšie firmy a ďalej "podnikať".

Som presvedčený, že po zavedení takýchto, v zahraničí fungujúcich opatrení, by sa náš podnikateľský priestor výrazne prečistil - čo by znamenalo reálne a aj podstatné zlepšenie podnikateľského prostredia.

Riešiť skutočné problémy

Určite nie je potrebné vylepšovať podnikateľské prostredie tým, že sa bude zhoršovať prostredie zamestnanecké. Je potrebné pozorne počúvať, čo nám hovoria renomované inštitúcie (WEF - korupcia, byrokracia, vymožiteľnosť práva a schopnosť udržať si a prilákať talenty) a meniť tie veci, ktoré pomôžu všetkým občanom tohto štátu a nezáleží od toho, či sú to podnikatelia, zamestnanci, alebo živnostníci. Tí, čo chystajú opatrenia uvedené v perexe tohto článku len zbytočne traumatizujú a rozdeľujú...

Ak sa vám článok páčil podporte ho na vybrali.sme.sk

Ján Košč

Ján Košč

Bloger 
  • Počet článkov:  107
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Ekonomicky analytik KOZ SR, spoluzakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba a zakladateľ Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. V tomto blogu prezentujem svoje osobné názory, ktoré nemusia byť totožné s oficiálnymi stanoviskami KOZ SR, OZ Pracujúca chudoba a ani Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu