reklama

Aj Slovensko je Panamou, alebo ako sa klame o daňovom zaťažení

Dane a daňové zaťaženie patria medzi témy o ktorých sa hovorí skoro denne. Hovorí sa, že na Slovensku je daňové zaťaženie veľmi vysoké a efekt z neho plynúci je minimálny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (34)

Platenie daní je dosť frekventovanou témou, o ktorej sa aj v médiách nie vždy rozpráva korektne a pravdivo. Dokonca je táto téma na Slovensku mnohokrát zneužívaná a používaná na šírenie demagógie a vezie sa na vlnách lacného populizmu.

Poďme sa pozrieť, ako to na Slovensku so zdaňovaním a výberom daní reálne vyzerá, čo hovoria štatistiky a fakty.

Výber daní

Podľa analýzy Českej sporiteľne je najnižšia miera zdanenia v Litve, v Bulharsku, v Rumunsku, na Slovensku a v Írsku, kde sa do štátneho rozpočtu daňovým výberom dostane menej než 30 % HDP.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
(zdroj: Česká spořitelna)

Z tejto analýzy vyplýva, že miera zdaňovania na Slovensku je jedna z najnižších v EÚ, pričom patríme medzi štvoricu krajín, ktoré majú najnižšiu mieru zdaňovania priamymi daňami. Všetci naši susedia z V4 vyberajú priamymi, ale i celkovými daňami väčší podiel HDP, hoci majú nižšiu korporátnu daň, ako my na Slovensku.

Obrázok blogu

Ďalším zaujímavým zistením je fakt, že efektívna daňová sadzba korporátnej dane na Slovensku je nižšia ako 20%, hoci korporátna daň na Slovensku bola v roku 2015 vo výške 22%. Podniky reálne zo svojich ziskov na Slovensku zaplatia na daniach len cca. 19%. Výpočet efektívnej daňovej sadzby vychádza z faktu, že v každej krajine sú iné daňové predpisy a možnosti ako si znížiť daňový základ. Podľa analýzy Českej sporiteľne je naša efektívna daňová sadzba rovnaká ako v Maďarsku, hoci Maďari majú nižšiu nominálnu korporátnu daňovú sadzbu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Slovenská daňová správa patrí k najmenej efektívnym spolu s Českou a Nemeckou. Vybrať sto jednotiek daní nás stojí viac ako 1,3 jednotky. Pričom na Slovensku sme tento fakt vyšperkovali aj tým, že patríme medzi tri krajiny EÚ, ktorým sa najmenej darí efektívne vyberať DPH, kdesi po ceste sa u nás stratí skoro až 40% z DPH.

Kto financuje tento štát?

Hoci v drvivej väčšine krajín OECD sú príjmy štátu zväčša napĺňané zdaňovaním podnikania, prípadne je to na úrovni 50/50, na Slovensku je to tak trochu inak. Príjmy rozpočtu z daní sú na Slovensku tvorené vo väčšine zdaňovaním občanov.

rok: 2015, zdroj: min. financií a prepočty OZ KOVO
rok: 2015, zdroj: min. financií a prepočty OZ KOVO 

To, že na tomto pomere u nás nie je niečo v poriadku je možné skonštatovať aj na fakte, že v Škandinávii, kde sú podobne nízke korporátne dane, ale na druhú stranu podobne vysoké zdaňovanie príjmov z práce, tvoria príjmy zo zdaňovania podnikania aj napriek tomu väčšiu časť daňových príjmov severských štátov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

video: Firmám sa zarába ľahšie ako zamestnancom (TA3)

Podporte:

Ak sa vám páči tento článok, podporte ho kliknutím na karmu pod ním a aj na vybrali.sme.sk.

Odpoveď na otázku, prečo je u nás tak nízky príjem štátu na daniach z podnikania nie je jednoduchá, ale keď sa ju predsa len pokúsime zodpovedať, tak je potrebné spomenúť niekoľko premenných. Na Slovensku existuje veľké množstvo firiem a podnikateľov, ktorí sú roky oficiálne na nule, alebo v mínuse – "daňová optimalizácia" je národným športom. Odlievanie ziskov prostredníctvom cezhraničného transferového oceňovania je rozšíreným športom hlavne medzi zahraničnými investormi. Samozrejme, netreba zabúdať na podvody s DPH, neplatenie faktúr, miezd a odvodov. No, a nedávno uniknuté dokumenty Panama Papers len potvrdili verejné tajomstvo o odlievaní peňazí z národných ekonomík do daňových rajov, čo neobchádza ani Slovensko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Fiškálny terorimus
Fiškálny terorimus  (zdroj: a-static.projektn.sk)

Čítajte viac:

Volkswagen a 10 ďalších firiem má štátu doplatiť daň, spolu za 26 miliónov

"Robila som pre súkromné firmy, kde to bolo najmä o tom, že vedeniam sa stále nepáčil hospodársky výsledok, teda výška zisku na papieri, a tak sme ho museli opakovane prerábať a optimalizovať."

(bývala ekonómka a účtovníčka)

Podnikajte bez zákonov:

Žiliinčan založí firmu na Seychelách aj s domorodým konateľom

Muž, ktorý zakladá offshorové firmy: Je to možno neetické, ale dovolené

Keď si uvedomíme:

- že na Slovensku máme jeden z najnižších podielov platov na HDP v EÚ,
- že na Slovensku máme druhý najvyšší podiel ziskov na HDP v EÚ,
- že produktivita práce na Slovensku je na úrovni viac ako 84% priemeru EÚ,
- že platy na Slovenskú sú ledva na úrovni 30% priemeru EÚ...

...tak je snáď nad slnko jasné, že tento štát najviac financujú zo svojich mizerných miezd práve tí, ktorí z rastu HDP a ekonomiky profitujú najmenej – zamestnanci a živnostníci. Tí, ktorí dane a odvody platiť musia, ktorí nemôžu optimalizovať a ktorí sa nemôžu zaregistrovať v daňovom raji.

Viac ako 300 ekonómov z 30 krajín napísalo list:

"Platenie nízkych daní a prepieranie peňazí cez daňové raje poškodzuje verejne služby ako je zdravotná starostlivosť a školstvo"

(Thomas Piketty, Jeff Sachs, Nora Lustig, Angus Deaton, atď...)

Daňový systém

Slovensko skončilo v medzinárodnom porovnaní daňovej konkurencieschopnosti na peknom ôsmom mieste, čo je v rozpore s tým, aká sa vedie diskusia ohľadom daňového systému na Slovensku.

Výhody slovenského daňového systému:

- nízka korporátna/firemná daň

- nulová daň z dividend

- nulová dedičská daň a daň z darovania

- nízke majetkové dane

Slovensko je pre biznis a boháčov daňovým rajom

Obrázok blogu
(zdroj: idealiste.cz)

Podľa mnohých „analytikov“ sú dane na Slovensku vysoké a odradzujú od investícií u nás. Nevadí, že samotní investori, ktorí k nám prišli a stále prichádzajú, už roky tvrdia niečo iné, táto mantra je pre našich anarcho-kapitalistov z „menejštátu“ a INESS aj napriek tomu večne živá...

O demagógii INESS čítajte viac:

"Väčší pocit spokojnosti a spravodlivosti tu zjednodušenou debatou nedosiahneme. Spoločenská dohoda, na ktorej stojí výber daní dokáže fungovať len vtedy, ak aj o nepopulárnych veciach, ako dane, budeme debatovať na základe jasnejších dát, argumentov a celistvejšieho obrazu. Mohli by sme sa k takejto debate konečne posunúť."

(Martin Dubéci, Cena štátu: zlá odpoveď na zlú otázku)

Samozrejme, o dokonalosti nášho daňového systému nemožno hovoriť, rovnako, ako sa nedá povedať, že nie je možné znižovať daňové zaťaženie. Z vyššie uvedeného ale vyplýva, že omnoho väčšie rezervy sú v daňovom zaťažení práce, ako v zaťažení biznisu.

Korporátne dane

V súvislosti s nadmernou daňovou záťažou býva najčastejšie spomínaná korporátna/firemná daň, ktorej aktuálna výška na Slovensku je 22%. Býva označovaná, za hlavnú prekážku v podnikaní, vraj obmedzuje podnikanie v rozlete, v investovaní a v najímaní nových zamestnancov...

Ako som už spomínal vyššie. Všetci naši susedia z V4 vyberajú priamymi, ale i celkovými daňami väčší podiel HDP, hoci majú nižšiu korporátnu daň, ako my na Slovensku. To, že naša korporátna daň patrí k tým nižším v EÚ/OECD akosi nikoho z „analytikov“ nezaujíma, oni si všímajú fakt, že je najvyššia vo V4. Čo je síce fakt, no zo strany analytikov je to pravda len polovičná. Nikto z nich už akosi nespomína, že na Slovensku firemní beneficienti neplatia žiadnu daň z dividend...

daň zo zisku
daň zo zisku 

Daň z dividend

Teória je takáto:

Ak si chce majiteľ českej fabriky Hyundai vyplatiť zisk, napríklad vo výške 100 miliónov eur, tak český Hyundai musí štátu najprv zaplatiť 15% z tejto sumy - čo je 15 miliónov eur a majiteľovi následne pošle 85 mil. eur.

Ak sa na Slovensku ten istý majiteľ rozhodne vyplatiť si 100 miliónov eur zo zisku fabriky KIA, tak Kia Slovensko nezaplatí daň z dividend, ale len zdravotné poistenie vo výške 14%, no z maximálneho vymeriavacieho základu 50 tis. eur. To znamená, že narozdiel od Česka neostane na Slovensku 15 miliónov eur, ale len 7 tis. eur, ktoré dostane zdravotná poisťovňa. Majiteľ slovenskej Kie tak nakoniec dostane 99 993 000 eur.

Prax je už trochu iná:

Poviete si, že buďme vďačný aj za tých max. 7 tis. eur pre zdravotnú poisťovňu. Lenže, ono to má ďalší háčik. Povinnosť zaplatiť tento špeciálny odvod existuje len ak je prijmateľom vyplácaných benefitov fyzická osoba, ktorá je registrovaná u niektorej našej zdravotnej poisťovne. Čiže, ak výnos z podnikania ide do zahraničia, tak neostane na Slovensku ani tých 7 tisíc a ak aj výnos ostáva na Slovensku, ale ide do rúk právnickej osoby, tak sa žiadne peniaze na účte zdravotnej poisťovne tiež neocitnú. Zase ide o povinnosť, ktorá diskriminuje malých a stredných slovenských podnikateľov.

Takže opravím vyššie napísanu vetu: To znamená, že narozdiel od Česka neostane na Slovensku 15 miliónov eur, ale majiteľ slovenskej Kie nakoniec dostane celý výnos vo výšķe 100 000 000 eur.

daň zo zisku + daň z dividend
daň zo zisku + daň z dividend 

Platenie zdravotného poistenia z dividend na Slovensku je akousi nevysvetliteľnou anomáliou (autorom je Mihál /SaS/), ktorá postihuje hlavne malých a stredných podnikateľov. Pritom v niektorých krajinách sú od dane z dividend oslobodené práve firmy vyplácajúce podiely zo zisku fyzickým osobám, prípadne, ak ide o vyplatenie nižších súm výnosov z podnikania firiem – čo by iste pomohlo našim malým podnikateľom. Súčasným stavom na Slovensku napomáhame len veľkým firmám a zahraničným korporáciám, ktoré už i tak u nás okrem podstatne nižších miezd, platia aj nižšie dane ako doma, alebo inde v západnej Európe.

PS: z krajín OECD sa daň z dividend neplatí len na Slovensku a v Estónsku.

Rovná daň

Mantrou rovnej dane sa na Slovensku operuje už dlhodobo, pričom reálna rovná daň na Slovensku nikdy nebola. Rovná daň zavedená Sulíkom a Miklošom, ktorú „zrušila“ druhá Ficová vláda nebola nikdy rovnou daňou. Pri dani z práce jej rovnosť narušovali odpočítateľná položka a odvodový strop, pričom aj v súčasnosti platná tzv. milionárska daňová sadzba je len nedokonalým pokusom o zavedenie progresívnej dane z príjmu. A pri korporátnych daniach sa o rovnosti dalo vždy len ťažko hovoriť, ak porovnávame firmu drobného podnikateľa a dcéru nadnárodnej korporácie. Ten prvý má len obmedzené možnosti a zdroje ako so systémom vykývať a musí platiť dane aj z minimálneho zisku. Veľká firma má armádu právnikov, účtovníkov a poradcov, ktorí dokážu optimalizovať, presúvať a ukrývať zisk doslova bez obmedzení.

Samozrejme, netvrdím, že zavedenie rovnej dane na prelome tisícročia bol zlý krok. Toto opatrenie spolu s nízkymi nákladmi na pracovnú silu, pomohlo prilákať investorov a naštartovať dlhodobý hospodársky rast. Lenže dokedy si udržíme takýto rast len za základe pretrvávajúcich mizerných miezd, rastu exportu a nízkeho zdanenia? Hlavne, dokedy tristnú formu "blahobytu" aplikovanú na Slovensku budú tolerovať občania? Pretrvávajúcim problémom, ktorý nás ťahá dole je klesajúci podiel miezd na HDP. Pokiaľ sa v našom hospodárstve nepodarí naštartovať dnes živoriacu terciálnu sféru ekonomiky, ktorá kape na nízkej kúpyschopnosti obyvateľstva, nikdy sa nezlepší celková životná úroveň na Slovensku.

klesajúci podiel miezd na HDP vs. export

"pokles spotreby spôsobený znižujúcim sa podielom miezd na HDP nie je kompenzovaný rastom súkromných investícií. Celkový domáci dopyt teda klesá, krajina dokáže udržať rast iba vďaka exportu" (Onaran a Galanis 2013 )

Existuje množstvo modelov, ako nastaviť zdaňovanie firemných ziskov, pričom by určite našim drobným a stredným podnikateľom pomohlo, ak by na Slovensku fungovala progresívna korporátna daň. Napríklad v susednom Maďarsku platia malé firmy daň len vo výške 10% a v niektorých krajinách, v závislosti na výške zisku, začína daňová sadzba dokonca aj na nule...

Rovná daň, ktorú kedysi zaviedol Sulík s Miklošom a ktorej „pozostatky“ tu máme dodnes, pomáha v prvom rade zahraničným investorom. Domácim malým a stredným firmám, ktoré zamestnávajú väčšinu Slovákov a aj samotným zamestnancom skôr škodí.

Namiesto znižovania korporátnej dane a rušenia daňových licencií, ktoré sú bežnou súčasťou daňových systémov po celom svete a na Slovensku sa ukázali ako potrebné, kvôli zatajovaniu skutočného zisku, by sa mali podstatne znížiť dane malým a stredným podnikateľom.

Efektivita využitia daňových výnosov a korupcia

Najdôležitejšou otázkou pri výške daní však ostáva efektivita ich použitia. Napríklad v Škandinávii je bežným javom platenie dobrovoľných daní, nad rámec zákonnej povinnosti. Je tomu tak preto, že obyvatelia dôverujú štátu a veria v efektívne využitie ich peňazí. Ako je to u nás? Skôr opačne. Je ale legitímne odmietať platiť dane a na základe nedôvery v štát požadovať zrušenie daní?

Samozrejme, ani len náhodou nebudem tvrdiť, že náš daňový systém je dokonalý a že daňové zaťaženie nie je možné znižovať. Minimálne rozsah korupcie a rozkrádania vo verejnom sektore ukazuje, že na Slovensku máme obrovské rezervy. Avšak, tvrdenie niektorých:

"kto platí dane, okráda rodinu"

...považujem za výhovorku. Neplatením daní systém neopravíme, sķôr naopak. Na Slovensku chýba dostatočný spoločenský tlak na potieranie nehospodárnosti a korupcie. Mnohí občania si na korupciu zvykli a zžili sa s ňou.

"podľa platnej legislatívy každý Slovák a Čech, ktorý očakáva kapitálový zisk vyšší ako 200-tisíc eur a neinvestuje prostredníctvom štruktúry podobnej Cypru, okráda vlastnú rodinu" (Patrik Tkáč z J&T)

...takéto reči pracháčov, ktorí zbohatli práve preto, že im to spoločnosť umožnila, považujem za alarmujúce, ale pre našu spoločnosť sú symptomatické.

Čítajte viac:

Rakúsky expert: Utekajú vám dane

Investori: dane na Slovensku nie sú problém

"Čo sa týka napríklad daní, je stále priestor pre zlepšenie, tak ako v mnohých ďalších aspektoch. Vo všeobecnosti sme sa v našej praxi nestretli s názorom, že práve dane sú dôvodom pre obchádzanie Slovenska."

(Christopher Plant, výkonný riaditeľ Britskej obchodnej komory na Slovensku)

A čo hovoria o boji s korupciou naši politici? Boj s korupciou sa u nich obmedzuje len na akúsi sektársku vojnu medzi politikmi. Medzi ľavicou a pravicou, medzi vládnymi politikmi a opozičnými politikmi. Kedy jedna strana politického spektra napáda tu druhú a naopak, pričom je viac ako isté, že korupcia nemá jasné politické ohraničenie a sú v nej namočení, viac, či menej, všetci. V tejto súvislosti hovoriť o väčšom, či menšom zle mi príde nadmieru nenáležité. Zovšeobecňovať a spájať nejaký politický názor s korupciou a naopak je len hlúpou skratkou, ktorá nič reálne nerieši. Pokiaľ sa nenájde kritické množstvo občanov, ktorí pozitívne zmeny v tomto smere nebudú od politikov vyžadovať, dovtedy sa korupcie nezbavíme.

Aj keď klasickí politici už v tomto smere od občanov dostali dostatočne po nose - ak niečo zásadné s korupciou a životnou úrovňou na Slovensku neurobia, tak o štyri, alebo o osem rokov najneskôr už neurobia nič - konať budú nacisti vyhrávajúci voľby. A klasickí politici sa prinajlepšom budú len ukrývať doma za zamknutými dverami, dúfajúc, že si po nich nepríde rozzúrený dav s vidlami v rukách, alebo nejaká novodobá obdoba Gestapa, alebo SS.

Rastúca príjmová a majetková nerovnosť

O extrémne rastúcej nerovnosti sa toho už popísalo dosť, takže len prelinkujem dva články na túto tému:

Mať všetko a chcieť viac

Z príjmovej nerovnosti ako príležitosti k zlepšovaniu sa stáva smrteľná pasca

Jedným z hlavných dôvodov, prečo rastie nerovnosť tak rýchlym tempom je práve tlak na znižovanie daňového zaťaženia kapitálu a rôzne schémy z daňových rajov, ktoré odčerpávajú financie z vrecák bežných občanov, ako aj z verejných rozpočtov.

zdroj: OXFAM.org
zdroj: OXFAM.org (zdroj: kuruc.blog.sme.sk)

Povedali o príjmovej nerovnosti:

"Niet pochýb o tom, že táto situácia sa musí skôr či neskôr zmeniť. Otázkou iba zostáva, akým spôsobom táto „zmena“ prebehne. Je stále viac pravdepodobné, že vyriešenie problému majetkovej nerovnosti neprebehne plánovaným spôsobom, a pravdepodobne nepôjde ani o proces nenásilný"

(Alexander Ač /Akadémia vied ČR/)

"Ale problém netkví v nerovnosti. Určitá nerovnost je potřebná pro jakoukoliv dobře fungující kapitalistickou ekonomiku. Problémem je, že se naše nerovnost vyšplhala do katastrofální úrovně a každým dnem se zhoršuje. Naše země se rychle stává méně kapitalistickou a více feudální společností. Pokud dramaticky nezměníme politiku, střední třída úplně zmizí a my se vrátíme do Francie pozdního 18. století. Těsně před revoluci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

(Nick Hanauer, americký miliardár)"

Zdroje:
Tax foundation - Medzinárodný rebríček konkurencieschopnosti daňových systémov 
Česká spořitelna - Zdanění v EU - struktura a efektivita výběru daní
Changes in income inequality from a global perspective: an overview
OXFAM - Tax havens ‘serve no useful economic purpose’
OXFAM - WEALTH: HAVING IT ALL AND WANTING MORE

Ján Košč

Ján Košč

Bloger 
  • Počet článkov:  107
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Ekonomicky analytik KOZ SR, spoluzakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba a zakladateľ Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. V tomto blogu prezentujem svoje osobné názory, ktoré nemusia byť totožné s oficiálnymi stanoviskami KOZ SR, OZ Pracujúca chudoba a ani Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu