reklama

Ako analytici obhajujú dôležitosť zachovania politiky podvyživených miezd

Ako spoluautorov kampane Koniec Nízkym Mzdám nás teší, že o nás píšu, hoci nie celkom pochopili o čom naša kampaň je. Na druhú stranu nás taktiež teší, že oslovení analytici zväčša reagovali vecne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

 V podobnom duchu by sme chceli diskusiu rozvíjať aj ďalej…

Podporte

Podporte tento článok na vybrali.sme.sk a kliknutím na karmu pod článkom.

Noviny Košice:dnes píšu o kampani Koniec Nízkym MzdámHoci ciele kampane nie celkom pochopili, ďakujeme novinárom, že si kampaň všimli a napísali o nej.

My totiž nevoláme výlučne po zvyšovaní minimálnej mzdy, ale voláme po zvyšovaní všetkých mzdových úrovní, pretože väčšina našich zamestnancov je ohodnocovaná neadekvátne k životným nákladom, k výkonnosti ekonomiky a k ziskovosti podnikov.

Odborár z U. S. Steelu rozbieha kampaň „Koniec nízkym mzdám"

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zdroj:

Tento článok vyšiel pôvodne na POLE (kultúrno-spoločenský blog).

Analytici

Denník Košice:dnes oslovil aj troch analytikov a ich komentáre sme sa rozhodli prijať ako výzvu na diskusiu na tému mizerných miezd a ich zvyšovania na Slovensku. Takže poďme na vec:

Kamil Boroš

“Analytik X-Trade Brokers Kamil Boros súhlasí s priestorom na výraznejšie zvýšenie minimálnej mzdy vzhľadom na pomer hrubého domáceho produktu a miezd, no v určitých odvetviach by to podľa neho narobilo problémy. Navyše nesúhlasí s niektorými porovnaniami v kampani, rovnako tak s tým, že skokové zvýšenie minimálnej mzdy v Slovinsku nemalo dopad na rast nezamestnanosti. „Firmy si od tohto kroku pre investície vyberali ďaleko viac Slovensko ako Slovinsko. Predtým to bolo skôr naopak,“ porovnal Boros.”

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Sme naozaj radi, že pán Boros potvrdil aj naše tvrdenia ohľadom dostatočného priestoru na zvýšenie miezd;

  • My, rovnako ako pán Boros tvrdíme, že priestor na podstatné zvýšenie miezd nie je v každom sektore (ani u každého zamestnávateľa), ale tam, kde tento priestor je, by k zvyšovaniu malo dôjsť;

  • Zvýšenie miezd v slovenskom proexportne orientovanom priemysle (kde je najväčší priestor), by cez zvýšenie kúpyschopnosti veľkej časti obyvateľov (podľa našich prepočtov to je cca. 30 % zamestnancov v SR), malo pozitívny vplyv na rozvoj prvovýroby, ale hlavne služieb, pričom by takýto stav ďalej viedol k vyššej ziskovosti malých a stredných podnikateľov na Slovensku, čo by zase viedlo k vytvoreniu priestoru na vyššie mzdy v prvovýrobe a službách;

  • S tvrdením Borosa o Slovinsku, nezamestnanosti a priamych zahraničných investíciách ostro nesúhlasíme.

škála vľavo: minimálna mzda v eur, škála vpravo: miera nezamestnanosti
škála vľavo: minimálna mzda v eur, škála vpravo: miera nezamestnanosti (zdroj: tradingeconomics.com)

V roku 2010, kedy v Slovinsku zdvihli skokovo minimálnu mzdu už zúrila globálna finančná a hospodárska kríza, čo malo za následok stúpanie nezamestnanosti všade v Európe, takže prípadne označovať zvýšenie minimálnej mzdy za dôvod zvýšenia nezamestnanosti v Slovinsku je nezmyslom. Dôvodov pre ktoré v Slovinsku a nie len tam rástla nezamestnanosť bolo niekoľko, ale existencia, výška, alebo rast “minimálky” medzi nimi neboli. Rovnaký rast nezamestnanosti v priebehu krízy sme mali aj my na Slovensku, hoci minimálna mzda sa dvíhala omnoho menej a rast nezamestnanosti postihol aj krajiny, kde minimálna mzda nestúpala, alebo dokonca poklesla. Taktiež je z grafu jasné, že dnes aj napriek nominálne zhruba dvojnásobnej minimálnej mzde klesá nezamestnanosť v Slovinsku rovnako, dokonca aj rýchlejšie, ako u nás. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
škála vľavo: investície v SR v miliónoch eur, škála vpravo: investície v SLO v miliónoch eur
škála vľavo: investície v SR v miliónoch eur, škála vpravo: investície v SLO v miliónoch eur (zdroj: tradingeconomics.com)

Ako vidno na tomto grafe, priame zahraničné investície v Slovinsku okolo roku 2008 poklesli následkom krízy približne rovnako ako na Slovensku. A po roku 2010, kedy došlo k skokovému navýšeniu “minimálky” v Slovinsku nevidno žiaden pokles zahraničných investícií. Rovnako sa nedá povedať, že by si investori po roku 2010 viac vyberali SR kvôli nižšej “minimálke”. Graf skôr napovedá, že Slovinsko je z hľadiska investícií ešte stále príťažlivejšia krajina, ako Slovensko.

Otázkou teda ostáva, o čo pán Boros opiera svoje tvrdenia. Lebo ešte raz: dostupné dáta totiž hovoria presný opak než on.

Vladimír Vaňo

“Hlavný ekonóm Sberbank Europe Vladimír Vaňo vidí riziko náhleho zvýšenia minimálnej mzdy v strate pracovných miest s najnižšou pridanou hodnotou. Pripúšťa však, že v strednodobom horizonte to môže mať pozitívny efekt. „A to preto, že uvoľňuje pracovnú silu, po jej rekvalifikácii, pre prácu v odvetviach s vyššou pridanou hodnotou, a teda aj vyššími mzdami,“ zdôvodnil Vaňo. Dodal však, že v krátkodobom horizonte je tento pohľad cynický, ohrozuje ľudské osudy, ako aj zamestnávanie neskúsených študentov a absolventov. Pre rast životnej úrovne odporúča radšej zlepšovanie podnikateľského prostredia. V prípade Maďarska poukázal na roky 2000-2004, keď maďarská vláda plošne zvyšovala mzdy vo verejnom sektore, čoho následkom zvyšovali mzdy aj súkromníci. „Výsledkom bolo to, že miera nezamestnanosti v Maďarsku sa v rokoch 2001-2006 zvýšila z 5,5 na 7,8 percenta,“ dodal Vaňo s tým, že išlo o obdobie hospodárskeho rastu, keď nezamestnanosť na Slovensku výrazne klesala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Samozrejme, aj my vidíme riziko v skokovom navýšení minimálnej mzdy, ak by takéto navýšenie prekračovalo hranice toho, čo naša ekonomika zvládne. Na druhej strane je dôležité povedať, že podľa nášho názoru doterajšie zvyšovanie minimálnej mzdy, ale i celkovej úrovne miezd na Slovensku, je nedostatočné z hľadiska výkonnosti ekonomiky, ako aj z hľadiska životnej úrovne;

  • S názorom pána Vaňa, že je potrebné zlepšovať podnikateľské prostredie, súhlasíme, ale máme niekoľko pripomienok: nie je možné zlepšovať podnikateľské prostredie prostredníctvom zhoršovania zamestnaneckého prostredia a rovnako nie je možné zlepšiť podnikateľské prostredie bez toho, aby sa zvýšila kúpyschopnosť obyvateľstva primeraným zvýšením miezd a nie zadlžovaním, ako sa to deje dnes… Pretože najlepšie podnikateľské prostredie je také, kde majú zákazníci dosť peňazí.

Ďalšia pripomienka pána Vaňa sa týka zvyšovania miezd v Maďarsku medzi rokmi 2000-2004, ktoré viedlo k neželaným dôsledkom. Už v marci 2015 autor tohto komentára a spoluautor kampane Koniec nízkym mzdámvo svojom blogu s názvom “Zvýšme mzdy” napísal toto:

“Možno si spomínate, ako napríklad v Maďarsku plošne zvýšili platy vo verejnom sektore a malo to doslova zničujúce následky na verejné financie i ekonomiku. Aj napriek týmto negatívnym skúsenostiam by mohlo zvyšovanie miezd fungovať. Lenže to nemôže zariadiť štát – ak, tak len sprostredkovane, podporou tohto riešenia.”

V Maďarsku zvýšenie miezd vo verejnom sektore presadil Viktor Orbán počas svojej “prvej vlády”. Ministri a poslanci za Fidesz najprv v roku 2001 výrazne zvýšili minimálnu mzdu (čo nebol z ekonomického hľadiska problém) a tesne pred voľbami, ktoré nakoniec aj tak Fidesz prehral, nadmerne zvýšili mzdy vo verejnom sektore (čo už podstatný problém bol). Socialisti, ktorí nastúpili po Orbánovi si nemohli politicky dovoliť zrušiť toto rozhodnutie predchádzajúcej vlády a tak im neostávali nič, len hasiť z tohto faktu prameniace problémy. Zvyšovanie miezd, ktoré spomína Vaňo v Maďarsku, išlo inou cestou, akou požadujeme dosiahnuť vyššie mzdy našou kampaňou, ale hlavne, zvyšovanie prebehlo v miere vyššej, ako mohla tamojšia ekonomika vtedy zvládnuť.

Mimochodom, aj zvýšením miezd vo verejnom sektore je samozrejme možné dosiahnuť pozitívne výsledky. Dôkazom môže byť aktuálna situácia v Rumunsku. Krajina má vyšší rast HDP ako Slovensko aj vďaka tomu, že štát podstatne zvýšil mzdy zamestnancom štátu (v mantineloch toho, čo dokáže tamojšia ekonomika zvládnuť), čím zvýšil kúpyschopnosť obyvateľstva, a týmto krokom podporil rozvoj malého a stredného podnikania. Samozrejme je v tomto prípade dôležitý aj fakt, že Rumunsko má omnoho nižšie HDP na hlavu, produktivitu, ako aj mzdovú úroveň, ako máme my tu na Slovensku, takže o niečo málo vyšší rast neznamená, že nás čochvíľa predbehnú.

Len na okraj pánovi Vaňovi odporúčam na prečítanie vedeckú prácu, ktorá analyzovala zvýšenie reálnej minimálnej mzdy v Maďarsku o 60 % v roku 2001. Výsledky tejto práce hovoria, že zvýšenie “minimálky” nemalo negatívny vplyv na nezamestnanosť nízkopríjmových obyvateľov a naopak dokazuje pozitívne vplyvy vzhľadom na zvýšenie kúpyschopnosti veľkej časti obyvateľov, ktorí vtedy poberali minimálnu mzdu, alebo mzdy tesne nad úrovňou “minimálky”. Prípadne odporúčam všetkým trom analytikom, aby si preštudovali dve dokumenty ohľadom nízkych miezd v strednej Európe. V prvej práci sa autor venuje úlohe a dopadom minimálnej mzdy na ekonomiku, nerovnosť, životnú úroveň, konkurencieschopnosť ekonomík v strednej a východnej Európe a v druhej práci sa autor venuje úlohe nízkych miezd v tom istom regióne. Obaja autori sa zhodujú na tom, že model založený na nízkych mzdách je neudržateľný ekonomicky i politicky a minimálna mzda, hoci má pozitívne vplyvy na nerovnosť a kúpyschopnosť nedokáže zabezpečiť potrebnú platovú konvergenciu medzi ekonomickým centrom a perifériou Európy.

Róbert Chovanculiak

“Najkritickejší je analytik INESS Róbert Chovanculiak. „Ak sa pozrieme, o koľko zvýšili minimálnu mzdu Slovinci medzi rokmi 2010 a 2017 a porovnáme to so SR, tak zistíme, že u nás rástla minimálna mzda ešte rýchlejšie ako v Slovinsku, tj. 32,4 ku 41,4 percenta,“ zhodnotil. Dodal, že v dnešnej dobe je volanie po zvyšovaní minimálnej mzdy vysoko nezodpovedné.”

O pánovi “analytikovi” INESS vo svojich blogoch písal jeden zo spoluautorov našej kampane už viackrát. V prvom rade je potrebné povedať, že pán Chovanculiak si vyberá vždy len tie údaje, ktoré mu vyhovujú a aj ich interpretácia v jeho prípade značne pokrivkáva:

Čo je vlastne poslaním INESSu? Klamať, šíriť mantry a produkovať hlúposti?

ad: Minimálna mzda: načo plniť splnené - Pole

O tom, ako minimálna mzda likviduje ekonomiku a spôsobuje nezamestnanosť mladých

Poďme však k aktuálnym argumentom pána Chovanculiaka. Nebudem sa s ním sporiť, či sme na tom percentuálne o pár bodov lepšie ako Slovinci, budem mu veriť. V každom prípade je dôležité ukázať, v čom pán Chovanculiak zavádza a od čoho odpútava pozornosť.

Slovensko a Slovinsko sú krajiny, ktoré majú veľa spoločného. Máme podobnú štruktúru ekonomiky (veľmi silný priemysel), máme podobnú úroveň produktivity práce a aj podobnú úroveň HDP na obyvateľa.

V roku 2010, na začiatku obdobia, ktoré spomína pán Chovanculiak, bola v Slovinsku minimálna mzda vo výške 597,43 eur, na Slovensku 307,70 eur. Pri takejto disproporcii na začiatku porovnávacieho obdobia je úplne irelevantné o koľko percent sa zvýšila minimálna mzda u nás a v Slovinsku. Dnes je v Slovinsku minimálna mzda vo výške 790,73 eur, u nás 405 eur. Nominálne sa minimálna mzda v Slovinsku od roku 2010 do dnes zvýšila o 193,3 eur, u nás len o 97,3 eur. Pri takomto porovnaní a uvedomení si kontextu už informácia o vyššom percentuálnom raste vyzerá o dosť inak. A to všetko v kontexte, keď rast našej produktivity práce i rast HDP je vyšší ako v Slovinsku a za tých šesť rokov sme Slovincov dobehli a v produktivite práce aj predbehli. Žiaľ, platovo ich dobiehame veľmi nedostatočne…

Obrázok blogu
(zdroj: #KoniecNizkymMzdam)

Aj keď zoberieme do úvahy mierne odlišnú cenovú úroveň na Slovensku a v Slovinsku (prepočet miezd cez paritu kúpnej sily), tak u nás zarábame podstatne menej, pričom je jedno, či ide o “minimálku”, priemer, alebo medián. Jednoducho povedané: aj napriek podobným výsledkom v ekonomike máme na Slovensku o “level” nižšiu životnú úroveň.

A čo povedať na argument ohľadom nezodpovedného volania po zvyšovaní minimálnej mzdy a miezd ako takých? Je to presne naopak: vysoko nezodpovedné je volať po zachovaní neprimerane nízkych miezd, ktoré likvidujú strednú triedu a celkový blahobyt obyvateľov a podnikateľov Slovenska.

Zdroje obrázkov: pixabay.com, www.koniecnizkymmzdam.sk

Viac informácií: Pracujúca Chudoba a www.koniecnizkymmzdam.sk

Tento článok vyšiel pôvodne na POLE (kultúrno-spoločenský blog).

Ján Košč

Ján Košč

Bloger 
  • Počet článkov:  107
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Ekonomicky analytik KOZ SR, spoluzakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba a zakladateľ Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. V tomto blogu prezentujem svoje osobné názory, ktoré nemusia byť totožné s oficiálnymi stanoviskami KOZ SR, OZ Pracujúca chudoba a ani Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu